ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 72

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 58
17. marca 2015


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/434 zo 16. marca 2015, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

1

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/435 zo 17. decembra 2014 o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti

4

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/436 zo 17. decembra 2014 o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie

6

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/437 zo 17. decembra 2014 o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie

7

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/438 z 2. marca 2015, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody

8

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/439 zo 16. marca 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre región Sahel

27

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/440 zo 16. marca 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre Africký roh

32

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/441 zo 16. marca 2015, ktorým sa mení a predlžuje rozhodnutie 2010/96/SZBP o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska

37

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/442 zo 16. marca 2015, ktorým sa začína vojenská poradná misia Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUMAM RCA) a ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2015/78

39

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii

41

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ

53

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/434

zo 16. marca 2015,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. marca 2015

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

EG

65,8

MA

84,9

TR

86,4

ZZ

79,0

0707 00 05

JO

229,9

MA

183,9

TR

185,1

ZZ

199,6

0709 93 10

MA

119,5

TR

192,4

ZZ

156,0

0805 10 20

EG

45,8

IL

72,7

MA

56,7

TN

57,3

TR

63,6

ZZ

59,2

0805 50 10

TR

61,4

ZZ

61,4

0808 10 80

BR

70,9

CA

81,0

CL

100,9

CN

91,1

MK

25,2

US

166,1

ZZ

89,2

0808 30 90

AR

112,0

CL

133,2

US

124,8

ZA

103,5

ZZ

118,4


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/4


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/435

zo 17. decembra 2014

o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (1), a najmä na jej bod 14,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V článku 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2) sa ustanovuje rezerva na nepredvídané udalosti do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie.

(2)

V súlade s článkom 6 uvedeného nariadenia Komisia vypočítala absolútnu výšku rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2014 (3).

(3)

Po preskúmaní všetkých ostatných finančných možností reakcie na nepredvídané okolnosti, ktoré vznikli potom, čo sa vo februári 2013 po prvýkrát stanovil strop platieb viacročného finančného rámca na rok 2014, sa zdá, že je nevyhnutné mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti na doplnenie platobných rozpočtových prostriedkov vo všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2014 nad strop platieb.

(4)

Do mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti by sa mala zahrnúť suma 350 miliónov EUR vo forme platobných rozpočtových prostriedkoch, pokiaľ sa nedosiahne dohoda o platbách pre iné osobitné nástroje.

(5)

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu, ktorá nastala tohto roku, sa splnila podmienka poslednej možnosti uvedená v článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

(6)

V záujme zaistenia súladu s článkom 13 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 by mala Komisia predložiť návrh kompenzácie príslušnej sumy v rámci stropov platieb viacročného finančného rámca pre jeden alebo viaceré budúce rozpočtové roky s náležitým ohľadom na dohodu o platbách pre iné osobitné nástroje a bez toho, aby boli dotknuté inštitucionálne výsadné práva Komisie,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 sa rezerva na nepredvídané udalosti použije na poskytnutie sumy 3 168 233 715 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch nad rámec stropu platieb viacročného finančného rámca.

Článok 2

Suma 2 818 233 715 EUR sa kompenzuje v troch splátkach voči rezervám v rámci stropov platieb na tieto roky:

a)

2018: 939 411 200 EUR;

b)

2019: 939 411 200 EUR;

c)

2020: 939 411 315 EUR.

Komisia sa vyzýva, aby včas predložila návrh týkajúci sa zvyšnej sumy 350 miliónov EUR.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 17. decembra 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

B. DELLA VEDOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(3)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 20. decembra 2013 o technických úpravách finančného rámca na rok 2014 podľa vývoja HND [COM(2013) 928].


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/6


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/436

zo 17. decembra 2014

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (2), a najmä na jej bod 11,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Európska únia zriadila Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“), aby prejavila solidaritu s obyvateľstvom v regiónoch postihnutých katastrofami.

(2)

Článok 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) umožňuje mobilizáciu fondu v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

(3)

Nariadenie (ES) č. 2012/2002 obsahuje ustanovenia, podľa ktorých možno fond mobilizovať.

(4)

Taliansko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami.

(5)

Grécko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so zemetrasením.

(6)

Slovinsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti s ľadovcovými búrkami.

(7)

Chorvátsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti s ľadovcovými búrkami, po ktorých nasledovali záplavy,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť sumu 46 998 528 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť sumu 46 998 528 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 17. decembra 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

B. DELLA VEDOVA


(1)  Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/7


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/437

zo 17. decembra 2014

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (2), a najmä na jej bod 11,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Európska únia zriadila Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“), aby prejavila solidaritu s obyvateľstvom v regiónoch postihnutých katastrofami.

(2)

Článok 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) umožňuje mobilizáciu fondu v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

(3)

Nariadenie (ES) č. 2012/2002 obsahuje ustanovenia, podľa ktorých možno fond mobilizovať.

(4)

Srbsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami.

(5)

Chorvátsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami.

(6)

Bulharsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť prostriedky vo výške 79 726 440 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť prostriedky vo výške 79 726 440 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 17. decembra 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

B. DELLA VEDOVA


(1)  Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/8


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/438

z 2. marca 2015,

ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a) v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V článku 12 Dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz (1) (ďalej len „dohoda“) sa zriaďuje spoločný výbor. Stanovuje sa v ňom, že spoločný výbor najmä monitoruje vykonávanie tejto dohody.

(2)

Dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz (2) (ďalej len „pozmeňujúca dohoda“) nadobudla platnosť 1. júla 2013.

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (3) sa stanovili postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia nepresahuje 90 dní.

(4)

Spoločný výbor v rámci svojej zodpovednosti poukázal na potrebu spoločných usmernení s cieľom zabezpečiť plne harmonizované vykonávanie dohody medzi konzulátmi členských štátov a objasniť vzťah medzi ustanoveniami dohody a ustanoveniami zmluvných strán, ktoré sa naďalej uplatňujú na vízové záležitosti, na ktoré sa dohoda nevzťahuje.

(5)

Spoločný výbor prijal takéto usmernenia 25. novembra 2009 svojím rozhodnutím č. 1/2009. Tieto usmernenia by sa mali prispôsobiť novým ustanoveniam dohody zavedeným pozmeňujúcou dohodou a zmenám právnych predpisov Únie týkajúcich sa vízovej politiky. V záujme prehľadnosti je vhodné uvedené usmernenia nahradiť.

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie v spoločnom výbore, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie v spoločnom výbore zriadenom článkom 12 Dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody, je založená na návrhu rozhodnutia spoločného výboru pripojenom k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 2. marca 2015

Za Radu

predsedníčka

D. REIZNIECE-OZOLA


(1)  Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 68.

(2)  Ú. v. EÚ L 168, 20.6.2013, s. 11.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).


NÁVRH

ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU č. …/2014 ZRIADENÉHO DOHODOU MEZDI EURÓPSKOU ÚNIOU A UKRAJINOU O ZJEDNODUŠENÍ POSTUPU PRI VYDÁVANÍ VÍZ

z …,

pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 12,

keďže dohoda nadobudla platnosť 1. januára 2008,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Spoločné usmernenia k vykonávaniu Dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz sa stanovujú v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Rozhodnutie spoločného výboru č. 1/2009 sa zrušuje.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V ...

Za Európsku úniu

Za Ukrajinu


PRÍLOHA

SPOLOČNÉ USMERNENIA K VYKONÁVANIU DOHODY MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A UKRAJINOU O ZJEDNODUŠENÍ POSTUPU PRI VYDÁVANÍ VÍZ

Účelom Dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2008, zmenenej dohodou medzi Európskou úniou a Ukrajinou z 23. júla 2012, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2013 (ďalej len „dohoda“), je zjednodušiť na základe reciprocity postup pri vydávaní víz pre občanov Ukrajiny na zamýšľaný pobyt, ktorý počas obdobia 180 dní neprekročí 90 dní.

Dohoda stanovuje na základe reciprocity právne záväzné práva a povinnosti na účely zjednodušenia postupov pri vydávaní víz ukrajinským občanom.

Cieľom týchto usmernení prijatých spoločným výborom zriadeným článkom 12 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) je zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie ustanovení dohody zo strany diplomatických misií a konzulárnych úradov členských štátov. Tieto usmernenia nie sú súčasťou dohody, a preto nie sú právne záväzné. Dôrazne sa však odporúča, aby sa nimi diplomatický a konzulárny personál dôsledne riadil pri vykonávaní ustanovení dohody.

Tieto usmernenia sa majú aktualizovať na základe skúseností s vykonávaním dohody pod záštitou spoločného výboru. Usmernenia prijaté spoločným výborom 25. novembra 2009 boli upravené v súlade s Dohodou medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz (ďalej len „pozmeňujúca dohoda“), a s novými právnymi predpismi Únie, ako je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (1) (ďalej len „vízový kódex“).

I.   VŠEOBECNÉ OTÁZKY

1.1.   Účel a rozsah pôsobnosti

V článku 1 dohody sa stanovuje: „Účelom tejto dohody je zjednodušenie postupu pri vydávaní víz pre občanov Ukrajiny na predpokladaný pobyt, ktorý počas 180 dní neprekročí 90 dní.“

Dohoda sa vzťahuje na všetkých ukrajinských občanov, ktorí žiadajú o krátkodobé vízum, bez ohľadu na krajinu, v ktorej majú bydlisko.

V článku 1 ods. 2 dohody sa stanovuje: „Ukrajina môže znovu zaviesť vízovú povinnosť iba pre občanov alebo určité kategórie občanov všetkých členských štátov, a nie pre občanov alebo určité kategórie občanov jednotlivých členských štátov. Ak by Ukrajina opätovne zaviedla pre občanov EÚ alebo určité kategórie občanov EÚ vízovú povinnosť, uplatňovali by sa automaticky na základe reciprocity pre príslušných občanov EÚ rovnaké zjednodušenia, ktoré sú v súlade s touto dohodou priznané občanom Ukrajiny.“

V súlade s rozhodnutiami, ktoré prijala ukrajinská vláda, sú všetci občania EÚ od 1. mája 2005 oslobodení od vízovej povinnosti pri cestách na Ukrajinu, ktoré neprekračujú dĺžku 90 dní, alebo od 1. januára 2008 pri tranzite cez územie Ukrajiny. Toto ustanovenie nemá vplyv na právo ukrajinskej vlády meniť uvedené rozhodnutia.

1.2.   Rozsah pôsobnosti dohody

V článku 2 dohody sa stanovuje:

„1.   Zjednodušený postup pri vydávaní víz upravený v tejto dohode platí pre občanov Ukrajiny len v tom prípade, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa právnych predpisov a nariadení Európskej únie alebo členských štátov alebo podľa tejto dohody alebo iných medzinárodných dohôd.

2.   Na problematiku, ktorá nie je upravená v ustanoveniach tejto dohody, napríklad zamietnutie vydania víza, uznávanie cestovných dokladov, preukazovanie primeraných prostriedkov na živobytie, odmietnutie vstupu alebo opatrenia súvisiace s vyhostením, sa vzťahuje právny poriadok Ukrajiny alebo členských štátov, alebo Európskej únie.“

Bez toho, aby bol dotknutý jej článok 10 (ktorým sa stanovuje oslobodenie od vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov a biometrických služobných pasov Ukrajiny), dohoda neovplyvní existujúce predpisy týkajúce sa vízovej povinnosti a oslobodenia od vízovej povinnosti. Napríklad článok 4 nariadenia Rady č. 539/2001 (2) umožňuje členským štátom oslobodiť od vízovej povinnosti civilné letecké a námorné posádky a ďalšie kategórie osôb.

Schengenské pravidlá a v prípade potreby vnútroštátne právne predpisy sa naďalej vzťahujú na všetky otázky, ktoré nie sú upravené v tejto dohode, napríklad na zamietnutie udelenia víza, uznávanie cestovných dokladov, preukazovanie dostatočných prostriedkov na pokrytie životných nákladov, odopretie vstupu a opatrenia súvisiace s vyhostením. Vzťahuje sa to tiež na schengenské pravidlá určovania členského štátu schengenského priestoru zodpovedného za spracovanie žiadosti o vízum. Ukrajinský občan by mal preto naďalej žiadať o vízum na konzulárnom úrade toho členského štátu, kde sa nachádza hlavný cieľ jeho cesty; v prípade, ak hlavný cieľ cestý nemá, mal by podať žiadosť na konzuláte členského štátu, v ktorom prvýkrát vstúpi do schengenského priestoru.

Dokonca aj v prípade, ak boli splnené podmienky stanovené v dohode, napríklad ak by žiadateľ o vízum predložil doklad potvrdzujúci účel cesty pre kategórie osôb uvedené v článku 4, možno mu udelenie víza stále zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (3) (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), t. j. ak dotyčná osoba nie je držiteľom platného cestovného dokladu, má záznam v SIS alebo ak daná osoba predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť atď.

Naďalej platia ďalšie možnosti flexibilného postupu udeľovania víz, ktoré povoľuje vízový kódex pre udeľovanie víz. Napríklad viacnásobné vstupné víza s dlhým obdobím platnosti – až do päť rokov – možno vydať kategóriám osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 5 dohody, ak sú splnené podmienky stanovené vo vízovom kódexe (pozri článok 24 ods. 2 vízového kódexu). Rovnako sa naďalej budú uplatňovať ustanovenia vízového kódexu, ktoré umožňujú oslobodenie od poplatku za vízum alebo jeho zníženie (pozri bod II.2.1.1).

1.3.   Typy víz, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody

V článku 3 písm. d) dohody sa „vízum“ vymedzuje ako „oprávnenie vydané členským štátom alebo rozhodnutie prijaté týmto štátom, ktoré sa vyžaduje na:

vstup kvôli zamýšľanému pobytu v tomto členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch, ktorý nepresahuje spolu 90 dní,

vstup na účely tranzitu cez územie daného členského štátu alebo viacerých členských štátov“.

Dohoda sa vzťahuje na tento typ víz:

„C“ (krátkodobé vízum).

Zjednodušenie podľa dohody platí tak pre jednotné víza platné pre celé územie členských štátov, ako aj pre víza s obmedzenou územnou platnosťou.

1.4.   Výpočet dĺžky pobytu stanovenej vo víze, a najmä otázka, ako určiť šesťmesačné obdobie

Nedávne zmeny Kódexu schengenských hraníc nanovo vymedzili pojem krátkodobého pobytu. Podľa súčasnej definície ide o „90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu“.

Deň vstupu sa bude počítať ako prvý deň pobytu na území členských štátov a deň výstupu sa bude počítať ako posledný deň pobytu na území členských štátov. Pojem „akýkoľvek“ znamená uplatnenie 180-dňového „pohyblivého“ referenčného obdobia, čiže spätného započítania každého dňa pobytu do obdobia posledných 180 dní s cieľom overiť, či je požiadavka týkajúca sa 90/180 dní naďalej splnená. Znamená to, že neprítomnosťou počas neprerušeného obdobia 90 dní sa získava nárok na nový pobyt v dĺžke najviac 90 dní.

Definícia nadobudla účinnosť 18. októbra 2013. Elektronickú kalkulačku je možné nájsť na tejto internetovej adrese: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/border-crossing/index_en.htm.

Príklad výpočtu dĺžky pobytu na základe nového vymedzenia:

 

Osoba, ktorá je držiteľom viacnásobného vstupného víza s dobou platnosti 1 rok (18. 4. 2014 – 18. 4. 2015), prvýkrát vstúpi na územie členských štátov 19. 4. 2014 a zostane tam 3 dni. Následne táto osoba uskutoční ďalší vstup 18. 6. 2014 a zostane 86 dní. Aká je situácia v tieto konkrétne dni? Kedy sa tejto osobe znovu povolí vstup na územie členských štátov?

 

Dňa 11. 9. 2014: Počas posledných 180 dní (16. 3. 2014 – 11. 9. 2014) osoba zostala 3 dni (19. – 21. 4. 2014) plus 86 dní (18. 6. 2014 – 11. 9. 2014) = 89 dní = povolená dĺžka pobytu nebola prekročená. Táto osoba môže zostať ešte 1 deň.

 

Ku dňu 16. 10. 2014: Osoba môže vstúpiť na dodatočné 3 dni (16. 10. 2014 sa už pobyt z 19. 4. 2014 nepočíta, keďže je už mimo obdobia 180 dní); dňa 17. 10. 2014 sa nepočíta pobyt z 20. 4. 2014 (mimo obdobia 180 dní atď.).

 

Ku dňu 15. 12. 2014: Osoba môže vstúpiť na dodatočných 86 dní (15. 12. 2014 sa už pobyt z 18. 6. 2014 nepočíta, keďže je už mimo obdobia 180 dní); dňa 16. 12. 2014 sa už pobyt z 19. 6. 2014 stane bezpredmetným atď.).

1.5.   Situácia týkajúca sa členských štátov, ktoré zatiaľ v plnom rozsahu neuplatňujú schengenské acquis, členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnej vízovej politike EÚ a pridružených krajín

Členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 (Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko), 2007 (Bulharsko a Rumunsko) a 2013 (Chorvátsko) sú viazané dohodou od jej vstupu do platnosti.

Schengenské acquis zatiaľ v plnom rozsahu neuplatňuje iba Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko. Tieto krajiny budú naďalej vydávať vnútroštátne víza s platnosťou obmedzenou na ich vlastné územie. Len čo tieto členské štáty začnú uplatňovať schengenské acquis v plnom rozsahu, budú pokračovať v uplatňovaní tejto dohody.

Až do dňa začatia uplatňovania schengenského acquis v plnom rozsahu zo strany týchto členských štátov platia pre všetky záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, ich vnútroštátne právne predpisy. Od uvedeného dňa sa na záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, budú uplatňovať schengenské pravidlá/vnútroštátne právne predpisy.

Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko môžu uznávať povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza vydané štátmi schengenského priestoru a pridruženými krajinami na krátkodobé pobyty na svojom území.

Podľa článku 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach, sú všetky schengenské štáty povinné uznávať dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané navzájom ako platné na účely krátkodobých pobytov na ich území. Schengenské štáty uznávajú povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza pridružených krajín na vstup a krátkodobý pobyt a naopak.

Dohoda sa nevzťahuje na Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo, ale zahŕňa spoločné vyhlásenia, že je vhodné, aby tieto členské štáty uzavreli s Ukrajinou dvojstranné dohody o zjednodušenom postupe pri vydávaní víz.

Dvojstranná dohoda o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi Dánskom a Ukrajinou nadobudla platnosť 1. marca 2009. K rokovaniam o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi Ukrajinou a Írskom či Ukrajinou a Spojeným kráľovstvom nedošlo.

Hoci Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko sú pridruženými krajinami Schengenu, dohoda sa na tieto štáty nevzťahuje, ale zahŕňa spoločné vyhlásenia, že je vhodné, aby tieto členské štáty uzavreli s Ukrajinou dvojstranné dohody o zjednodušenom postupe pri vydávaní víz.

Nórsko podpísalo dvojstrannú dohodu o zjednodušení postupu pri vydávaní víz 13. februára 2008. Uvedená dohoda nadobudla platnosť 1. septembra 2011.

Švajčiarsko ukončilo rokovania o dvojstrannej dohode o zjednodušení postupu pri vydávaní víz v novembri 2011. Island uviedol, že rokovania s Ukrajinou sa už začali.

1.6.   Dohoda/bilaterálne dohody

V článku 13 ods. 1 dohody sa stanovuje:

„1.   Táto dohoda má odo dňa nadobudnutia platnosti prednosť pred ustanoveniami bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd alebo dojednaní uzatvorených medzi jednotlivými členskými štátmi a Ukrajinou, pokiaľ ustanovenia týchto dohôd alebo dojednaní upravujú otázky, ktoré sú predmetom úpravy aj v tejto dohode.“

Od dátumu nadobudnutia platnosti dohody sa prestávajú uplatňovať ustanovenia platných bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi a Ukrajinou o otázkach, na ktoré sa vzťahuje dohoda. V súlade s právnymi predpismi Únie musia členské štáty prijať potrebné opatrenia na odstránenie nezrovnalostí medzi svojimi bilaterálnymi dohodami a dohodou.

V článku 13 ods. 2 dohody sa však stanovuje:

„2.   Ustanovenia bilaterálnych dohôd alebo dojednania medzi jednotlivými členskými štátmi a Ukrajinou, ktoré boli uzatvorené predtým, než táto dohoda nadobudla platnosť, a ktorými sa ustanovuje oslobodenie od vízovej povinnosti pre držiteľov nebiometrických služobných pasov, sa budú naďalej uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných členských štátov alebo Ukrajiny vypovedať tieto bilaterálne dohody alebo dojednania alebo pozastaviť ich platnosť.“

Bilaterálnu dohodu s Ukrajinou, ktorá počíta s oslobodením od vízovej povinnosti pre držiteľov služobných pasov, podpísali tieto členské štáty: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

V súlade s článkom 13 ods. 1 dohody, pokiaľ sa uvedené bilaterálne dohody vzťahujú na držiteľov biometrických služobných pasov, má článok 10 ods. 2 dohody prednosť pred ustanoveniami uvedených bilaterálnych dohôd. V súlade s článkom 13 ods. 2 dohody sa uvedené bilaterálne dohody, ktoré boli uzatvorené pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúcej dohody, naďalej uplatňujú v rozsahu, v akom sa týkajú držiteľov nebiometrických služobných pasov, bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných členských štátov alebo Ukrajiny vypovedať uvedené bilaterálne dohody alebo dojednania alebo pozastaviť ich platnosť. Oslobodenie držiteľov nebiometrických služobných pasov od vízovej povinnosti udelené členským štátom platí iba pre cestu na území uvedeného členského štátu, nie však na cestu do iných členských štátov schengenského priestoru.

Ak členský štát uzavrel bilaterálnu dohodu alebo dojednanie s Ukrajinou v otázkach, ktoré dohoda neupravuje, bude toto oslobodenie platiť aj po nadobudnutí platnosti dohody.

1.7.   Vyhlásenie Európskeho spoločenstva o prístupe žiadateľov o víza a o harmonizácii informácií o postupoch pri vydávaní krátkodobých víz a dokladoch, ktoré sa predkladajú spolu so žiadosťou o krátkodobé víza

V súlade s uvedeným vyhlásením Európskeho spoločenstva pripojeným k dohode boli vypracované spoločné základné informácie o prístupe žiadateľov o víza k diplomatickým misiám a konzulárnym úradom členských štátov a o postupoch a podmienkach vydávania víz a o platnosti vydávaných víz s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadateľom poskytovali zrozumiteľné a jednotné informácie. Uvedené informácie sú k dispozícii na webovej lokalite delegácie EÚ na Ukrajine: http://eeas.europa.eu/delegations/ukraine/index_en.htm.

Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov sa vyzývajú, aby šírili tieto informácie (na informačných tabuliach, formou letákov, na webových sídlach atď.) a aby tiež šírili presné informácie o podmienkach udeľovania víz, zastúpení členských štátov EÚ na Ukrajine a harmonizovanom zozname požadovaných sprievodných dokumentov.

II.   USMERNENIA TÝKAJÚCE SA OSOBITNÝCH USTANOVENÍ.

2.1.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých žiadateľov o víza

Upozornenie: Je potrebné pripomenúť, že uvedené zjednodušenia týkajúce sa poplatku za spracovanie žiadosti o vízum, lehoty na spracovanie žiadostí o vízum, odchodu v prípade straty alebo odcudzenia dokladov a predĺženia platnosti víza sa vo výnimočných prípadoch uplatňujú na všetkých ukrajinských žiadateľov o víza a držiteľov víz.

2.1.1.   Poplatok za spracovanie žiadosti o vízum

V článku 6 ods. 1 dohody sa stanovuje:

„Poplatok za spracovanie žiadosti o vízum pre ukrajinských občanov je 35 EUR. Výška tohto poplatku sa môže preskúmať v súlade s postupom stanoveným v článku 14 ods. 4.“

V súlade s článkom 6 ods. 1 je poplatok za spracovanie žiadosti o vízum 35 EUR. Uvedený poplatok sa bude vzťahovať na všetkých ukrajinských žiadateľov o víza (vrátane turistov) a týka sa krátkodobých víz bez ohľadu na počet vstupov. Vzťahuje sa aj na žiadosti o udelenie víza podané na vonkajších hraniciach.

V článku 6 ods. 2 dohody sa stanovuje:

„Ak by Ukrajina opätovne zaviedla vízovú povinnosť pre občanov EÚ, poplatok za udelenie víza účtovaný Ukrajinou nebude vyšší ako 35 EUR alebo ako dohodnutá suma, pokiaľ je poplatok preskúmaný v súlade s postupom stanoveným v článku 14 ods. 4.“

V článku 6 ods. 3 dohody sa stanovuje:

„Členské štáty môžu za vybavenie víza účtovať poplatok vo výške 70 EUR v prípadoch, ak žiadateľ na základe vzdialenosti medzi jeho miestom pobytu a miestom, v ktorom podal žiadosť, požiadal, aby sa o jeho žiadosti rozhodlo do troch dní od jej podania, a konzulát súhlasil, že do troch dní rozhodne.“

Poplatok vo výške 70 EUR sa bude účtovať za spracovanie žiadostí o víza v prípadoch, keď žiadosť o vízum a sprievodné doklady predložil žiadateľ o vízum, ktorého miesto bydliska sa nachádza v oblasti, v ktorej nemá členský štát, do ktorého plánuje žiadateľ cestovať, konzulárne zastúpenie (ak sa v tejto oblasti nenachádza ani konzulát, ani vízové centrum či konzulárne úrady členských štátov, ktoré uzavreli dohody o zastúpení s členským štátom, do ktorého žiadateľ plánuje cestovať), a pokiaľ diplomatická misia alebo konzulárny úrad súhlasili s prijatím rozhodnutia o žiadosti o vízum do troch dní. Dôkaz o mieste bydliska žiadateľa sa uvádza na formulári žiadosti o vízum.

Ustanovenia článku 6 ods. 3 dohody si v zásade kladú za cieľ uľahčiť podávanie žiadostí o vízum žiadateľom žijúcim vo veľkej vzdialenosti od konzulátu. Ak by si podanie žiadosti o vízum vyžadovalo dlhú cestu, je nutné vízum vydať rýchlo, aby žiadateľ mohol získať vízum bez toho, aby musel rovnako dlhú cestu podniknúť druhý raz.

Na základe uvedených dôvodov sa preto v prípadoch, keď „štandardný“ čas spracovania žiadosti o vízum danou diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom trvá tri dni alebo menej, bude účtovať štandardný poplatok za vydanie víza vo výške 35 EUR.

V prípade diplomatických misií a konzulárnych úradov, ktoré majú systém udeľovania termínov stretnutí, sa do času na vybavenie žiadosti nezapočítava čas pred dohodnutým termínom stretnutia (pozri aj bod II.2.1.2).

V článku 6 ods. 4 dohody sa stanovuje:

„4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, sú od poplatkov za spracovanie žiadosti o vízum oslobodené tieto kategórie osôb:

a)

blízki príbuzní – manželskí partneri, deti (vrátane adoptovaných), rodičia (vrátane opatrovníkov), starí rodičia a vnúčatá, ktorí navštevujú občanov Ukrajiny s legálnym pobytom na území členského štátu alebo občanov Európskej únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú občanmi;“

(Pozn. Toto písmeno upravuje situáciu ukrajinských blízkych príbuzných, ktorí cestujú do členských štátov na účely návštevy občanov Ukrajiny s legálnym pobytom na území členských štátov alebo občanov Európskej únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. Ukrajinským žiadateľom o víza, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie v zmysle článku 5 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (4), sa víza vydajú bezplatne čo najskôr a na základe zrýchleného postupu.)

„b)

členovia oficiálnych delegácií, ktorí sa na oficiálne pozvanie adresované Ukrajine zúčastňujú na oficiálnych stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na udalostiach organizovaných medzivládnymi organizáciami na území niektorého členského štátu;

c)

členovia národných a regionálnych vlád a parlamentov, ústavných a najvyšších súdov, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa tejto dohody;

d)

žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a sprevádzajúci učitelia, ktorí cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacích školení;

e)

osoby so zdravotným postihnutím a v prípade potreby ich sprievod;“ (Pozn. Aby mohli využiť oslobodenie od poplatku, musí každý zo žiadateľov o vízum preukázať, že patrí do tejto kategórie.)

„f)

osoby, ktoré predložili doklady preukazujúce nevyhnutnosť ich cesty z humanitárnych dôvodov vrátane urgentnej lekárskej liečby, a ich sprievod alebo osoby, ktoré cestujú na účely účasti na pohrebe blízkeho príbuzného alebo návštevy vážne chorého blízkeho príbuzného;

g)

účastníci medzinárodných športových podujatí a ich sprievod;“ (Pozn. Týka sa to len profesionálnych sprevádzajúcich osôb; fanúšikovia sa tak nebudú považovať za sprevádzajúce osoby.)

„h)

účastníci vedeckých, kultúrnych a umeleckých aktivít vrátane univerzitných a iných výmenných programov;

i)

účastníci oficiálnych výmenných programov organizovaných partnerskými mestami a inými obecnými subjektmi;

j)

novinári a technický personál pracovne sprevádzajúci novinárov;“ (Pozn. Toto písmeno sa týka novinárov, na ktorých sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. e) dohody.)

„k)

dôchodcovia;“ (Pozn. Aby mohli žiadatelia o vízum využiť výnimku z poplatkov z tejto kategórie, musia predložiť dôkazy o ich štatúte dôchodcu.)

„l)

vodiči vozidiel registrovaných na Ukrajine, poskytujúci služby v oblasti medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy, pôsobiaci na území členských štátov;

m)

členovia vlakových posádok, posádok chladiarenských vozňov a posádok lokomotív v medzinárodných vlakoch, ktorí cestujú na územia členských štátov;

n)

deti vo veku do 18 rokov a nezaopatrené deti vo veku do 21 rokov.“ (Pozn. Aby mohli žiadatelia o vízum využiť oslobodenie od poplatkov pre túto kategóriu, musia predložiť dôkazy preukazujúce ich vek; a ak sú mladší ako 21 rokov, ešte aj dôkazy preukazujúce ich závislosť.)

„o)

predstavitelia náboženských spoločenstiev;

p)

príslušníci slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach organizovaných na území členských štátov;

q)

osoby vo veku do 25 rokov (vrátane) zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie;

r)

zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov;

s)

účastníci oficiálnych programov cezhraničnej spolupráce Európskej únie, napr. v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj v prípade, ak je účelom cesty tranzit.“

Článok 6 ods. 4 druhý pododsek dohody sa uplatňuje len vtedy, ak je účel cesty do tretej krajiny jedným z účelov uvedených v článku 6 ods. 4 písm. a) až s), napr. ak je potrebný tranzit na účely účasti na seminári, návštevy rodinných príslušníkov, účasti na výmennom programe organizácií občianskej spoločnosti atď. v tretej krajine.

Uvedené kategórie osôb sú od poplatku úplne oslobodené. Okrem toho podľa článku 16 ods. 6 vízového kódexu sa „v jednotlivých prípadoch môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov“.

Uvedené pravidlo však nemožno uplatniť na odpustenie poplatku vo výške 70 EUR za spracovanie víza v jednotlivých prípadoch, keď žiadosť o vízum a sprievodné doklady predložil žiadateľ o vízum, ktorého miesto bydliska sa nachádza ďaleko od diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu členského štátu a ktorý patrí do niektorej kategórie osôb oslobodených od vízového poplatku vymenovaných v článku 6 ods. 4 dohody.

Je tiež potrebné pripomenúť, že na kategórie osôb oslobodených od vízového poplatku by sa mohol ešte vzťahovať poplatok za služby v prípade, že členský štát spolupracuje s externým poskytovateľom služieb.

V článku 6 ods. 5 dohody sa stanovuje:

„5.   Ak členský štát pri vydávaní víz spolupracuje s externým poskytovateľom služieb, tento externý poskytovateľ služieb si môže účtovať poplatok za služby. Tento poplatok bude primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri plnení jeho úloh, a neprekročí sumu 30 EUR. Členský štát zachová možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať svoje žiadosti priamo na konzuláte. Ak sa vyžaduje podanie žiadostí na osobnom stretnutí, takéto stretnutie sa uskutoční spravidla do dvoch týždňov odo dňa, keď bolo o takúto schôdzku požiadané.“

Ak sa však má všetkým kategóriám žiadateľov o vízum zachovať možnosť podať žiadosť o vízum priamo na konzuláte namiesto podania žiadosti prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, musí existovať možnosť skutočného výberu medzi týmito dvoma možnosťami. Hoci priamy prístup nemusí byť organizovaný za rovnakých alebo podobných podmienok ako prístup k poskytovateľovi služieb, nemali by tieto podmienky priamy prístup v praxi znemožňovať. Aj keď je prijateľné, aby bola čakacia lehota na dohodnutie stretnutia v prípade priameho prístupu rozdielna, táto čakacia lehota by nemala byť taká dlhá, aby v praxi znemožňovala priamy prístup.

2.1.2.   Lehota na spracovanie žiadostí o víza

V článku 7 dohody sa stanovuje:

„1.   Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov rozhodnú o vydaní víza do 10 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti a dokladov potrebných na vydanie víza.

2.   Lehotu na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum možno v individuálnych prípadoch predĺžiť až na 30 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie preskúmanie žiadosti.

3.   Lehotu na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum možno v naliehavých prípadoch skrátiť na dva pracovné dni alebo menej.“

Rozhodnutie o žiadosti o vízum sa prijme do 10 kalendárnych dní od dátumu prijatia úplnej žiadosti o vízum a sprievodných dokladov.

Uvedená lehota sa môže predĺžiť až na 30 kalendárnych dní, napríklad z dôvodu konzultácie ústredných orgánov.

Všetky tieto lehoty začínajú plynúť až vtedy, keď je spis so žiadosťou úplný, t. j. od dátumu prijatia žiadosti o vízum a sprievodných dokladov.

V prípade diplomatických misií a konzulárnych úradov, ktoré majú systém udeľovania termínov stretnutí, sa do času na vybavenie žiadosti nezapočítava čas pred dohodnutým termínom stretnutia. Pri stanovovaní termínu stretnutia by sa mala zohľadniť prípadná naliehavosť, na ktorú upozornil žiadateľ o vízum, s ohľadom na vykonávanie článku 7 ods. 3 dohody. Stretnutia by sa mali spravidla uskutočniť do dvoch týždňov odo dňa, keď bolo požiadané o stretnutie (pozri článok 6 ods. 5 dohody). Dlhšia lehota by mala byť výnimkou aj v období najväčšej pracovnej záťaže. Spoločný výbor bude túto otázku pozorne sledovať. V naliehavých prípadoch, keď bolo pozvanie odoslané neskoro, sa budú členské štáty snažiť, aby sa stretnutia na žiadosť členov oficiálnych delegácií Ukrajiny pri podávaní žiadostí o víza v diplomatických misiách a konzulárnych úradoch uskutočnili čo najskôr, najlepšie do dvoch pracovných dní.

Rozhodnutie o skrátenej lehote na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum v zmysle článku 7 ods. 3 dohody prijíma konzulárny úradník.

2.1.3.   Predĺženie platnosti víza vo výnimočných prípadoch

V článku 9 dohody sa stanovuje:

„Občanom Ukrajiny, ktorí nemôžu opustiť územie členských štátov v lehote stanovenej vo víze z dôvodu force majeure, sa platnosť víza bezplatne predĺži v súlade s právnymi predpismi platnými v hostiteľskom štáte o čas, ktorý je potrebný na ich návrat do štátu trvalého pobytu.“

Pokiaľ ide o možnosť predĺženia platnosti víza v prípadoch vyššej moci – napríklad kvôli pobytu v nemocnici v dôsledku nepredvídaných dôvodov/náhlej choroby/nehody –, ak držiteľ víza nemá možnosť opustiť územie členského štátu do dátumu uvedeného na víze, uplatnia sa ustanovenia článku 33 ods. 1 vízového kódexu za predpokladu, že sú zlučiteľné s dohodou (napríklad predĺžené vízum zostáva jednotným vízom, ktoré oprávňuje na vstup na územie všetkých členských štátov schengenského priestoru, pre ktoré bolo vízum platné v čase jeho udelenia). Podľa dohody sa však platnosť víza v prípade vyššej moci predlžuje bezplatne.

2.2.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie žiadateľov o víza

2.2.1.   Písomné doklady potvrdzujúce účel cesty

Všetky kategórie osôb uvedené v článku 4 ods. 1 dohody vrátane vodičov medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy musia účel cesty preukázať iba určenými dokladmi. Od týchto kategórií žiadateľov sa nesmú vyžadovať žiadne ďalšie doklady týkajúce sa účelu pobytu. Ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 dohody, nebude sa vyžadovať žiadne ďalšie odôvodnenie, pozvanie ani potvrdenie týkajúce sa účelu cesty.

Ak v jednotlivých prípadoch pretrvávajú pochybnosti o skutočnom účele cesty, žiadateľ o vízum sa pozve na (dodatočný) hĺbkový rozhovor na veľvyslanectvo/konzulát, na ktorom sa mu môžu položiť otázky o jeho skutočnom účele pobytu alebo zamýšľanom návrate – pozri článok 21 ods. 8 vízového kódexu. V takýchto individuálnych prípadoch môže žiadateľ o vízum predložiť dodatočné doklady alebo o to môže vo výnimočných prípadoch požiadať konzulárny úradník. Spoločný výbor bude túto záležitosť pozorne sledovať.

Na kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 4 ods. 1 dohody, sa naďalej uplatňujú existujúce pravidlá týkajúce sa dokladov preukazujúcich ich účel cesty. To isté platí aj pre dokumenty týkajúce sa súhlasu rodičov s cestou detí mladších ako 18 rokov.

Schengenské pravidlá alebo vnútroštátne právne predpisy sa uplatňujú na záležitosti, ktoré nie sú upravené v ustanoveniach dohody, ako je uznávanie cestovných dokladov, cestovné zdravotné poistenie a dostatočné záruky týkajúce sa návratu a dostatočných prostriedkov na pokrytie nákladov (pozri bod I.1.2).

V súlade s vyhlásením Európskej únie o dokladoch, ktoré sa predkladajú spolu so žiadosťou o krátkodobé víza, ktoré je pripojené k pozmeňujúcej dohode, „Európska únia vypracuje v súlade s článkom 48 ods. 1 písm. a) vízového kódexu harmonizovaný zoznam sprievodných dokladov s cieľom zabezpečiť, aby sa od žiadateľov z Ukrajiny vyžadovalo predkladanie v zásade rovnakých sprievodných dokladov“. Od konzulátov členských štátov konajúcich v rámci miestnej schengenskej spolupráce sa žiada, aby zabezpečili, že sa ukrajinským žiadateľom o vízum poskytnú zrozumiteľné a jednotné základné informácie a že sa od nich bude vyžadovať predkladanie v zásade rovnakých sprievodných dokladov bez ohľadu na to, na ktorom konzulárnom úrade členského štátu podali žiadosť.

Pôvodná žiadosť alebo osvedčenie dokladu vyžadovaného podľa článku 4 ods. 1 dohody sa v zásade predloží spolu so žiadosťou o vízum. Konzulát však môže začať spracúvať žiadosť o vízum na základe faxu alebo kópie žiadosti či osvedčenia dokladu. Konzulát však môže v prípade prvej žiadosti požadovať originál dokladu a požiada oň v individuálnych prípadoch, v ktorých existujú pochybnosti.

Keďže uvedené zoznamy niekedy obsahujú aj meno osoby, ktorá môže podpísať príslušné žiadosti/osvedčenia, ukrajinské orgány by mali informovať miestnu schengenskú spoluprácu, ak dôjde k výmene týchto osôb.

Článok 4 dohody stanovuje:

„1.   Uvedené doklady sú postačujúce na doloženie účelu cesty na územie druhej zmluvnej strany pre uvedené kategórie občanov Ukrajiny:

a)

pre členov oficiálnych delegácií, ktorí sa na oficiálne pozvanie adresované Ukrajine zúčastňujú na oficiálnych stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj udalostiach organizovaných medzivládnymi organizáciami na území niektorého členského štátu:

list ukrajinského orgánu potvrdzujúci fakt, že žiadateľ je členom delegácie, ktorá cestuje na územie druhej zmluvnej strany na účely účasti na uvedených udalostiach, s priloženou kópiou oficiálnej pozvánky.“

Meno žiadateľa sa musí uviesť v liste príslušného orgánu, v ktorom sa potvrdzuje, že daná osoba je súčasťou delegácie a cestuje na územie druhej zmluvnej strany s cieľom účasti na oficiálnom stretnutí. Meno žiadateľa nemusí byť nevyhnutne uvedené takisto v oficiálnom pozvaní zúčastniť sa na stretnutí, aj keď pokiaľ sa oficiálne pozvanie adresuje konkrétnej osobe, meno tento osoby tam zrejme bude.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na členov oficiálnych delegácií bez ohľadu na pas (nebiometrický, služobný alebo cestovný pas), ktorý vlastnia;

„b)

pre podnikateľov a zástupcov podnikateľských organizácií:

písomná žiadosť hostiteľskej právnickej osoby alebo spoločnosti, úradu alebo pobočiek takejto právnickej osoby alebo spoločnosti, štátnych a miestnych orgánov členských štátov alebo organizačných výborov obchodných a priemyselných výstav, konferencií a sympózií na území členských štátov;

c)

pre vodičov vozidiel registrovaných na Ukrajine, poskytujúcich služby v oblasti medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy, ktorí pôsobia na území členských štátov:

písomná žiadosť národného združenia dopravcov Ukrajiny poskytujúcich služby v oblasti medzinárodnej cestnej dopravy s uvedením účelu, trvania, cieľa (cieľov) cesty a frekvencie ciest.“

Príslušnými orgánmi, ktoré zaisťujú medzinárodnú cestnú dopravu a sú zodpovedné za uvedenie účelu, trvania, cieľa (cieľov) cesty a frekvencie ciest vodičov, ktorí poskytujú služby medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy na územie členských štátov vo vozidlách registrovaných na Ukrajine, sú tieto:

1.

Združenie medzinárodných cestných dopravcov Ukrajiny („ZMCD/АсМАП“)

Poštová adresa združenia:

Ul. Šorsa 11

Kyjev, 03150, Ukrajina.

Úradníci oprávnení podpisovať žiadosti:

 

Kostiučenko Leonid – predseda ZMCD Ukrajiny;

 

Dokiľ Leonid – podpredseda ZMCD Ukrajiny;

 

Kučiynskij Jurij – podpredseda ZMCD Ukrajiny.

2.

Štátny podnik „Služby v medzinárodnej cestnej preprave“ (št. p. „SMCP“)

Poštová adresa št. p. „SMCP“:

Ul. Nauky 57

Kyjev, 03083, Ukrajina.

Tel. +38 044 5242101

Fax +38 044 5240070.

Úradníci oprávnení podpisovať žiadosti:

 

Tkačenko Anatolij – riaditeľ št. p. „SMCP“;

 

Neronov Oleksandr – prvý zástupca riaditeľa št. p. „SMCP“.

3.

Ukrajinský zväz cestnej dopravy a logistiky

Poštová adresa Ukrajinského zväzu cestnej dopravy a logistiky:

Predslavinska ul. 28

Kyjev, 03150, Ukrajina.

Tel./fax +38 044 5287130/+38 044 5287146/+38 044 5294440.

Úradník oprávnený podpisovať žiadosti:

Lypovskiyj Vitalij – predseda zväzu.

4.

Celoukrajinské združenie automobilových dopravcov („CZAD“) (Всеукраїнська асоціація автомобільних перевізників)

Poštová adresa CZAD:

Ul. Velika Vasilkivska 139

Kyjev, 03150, Ukrajina.

Tel./fax +38 044 5387505, +38 044 5292521.

Úradníci oprávnení podpisovať žiadosti:

 

Reva Vitalij (Віталій Рева) – predseda CZAD;

 

Glavatskyij Petro (Петро Главатський) – podpredseda CZAD.

E-mail: vaap@i.com.ua

5.

Celoukrajinské združenie automobilových dopravcov (CUAD) (Всеукраїнська асоціація автомобільних перевізників)

Poštová adresa CZAD:

Ul. Rayisy Okipnoyi 3

Kyjev, 02002, Ukrajina.

Tel./fax +38 044 5174431, +38 044 5164726.

Úradníci oprávnení podpisovať žiadosti:

Vakulenko Volodimir (Вакуленко Володимир Михайлович) – podpredseda CZAD.

6.

Ukrajinský štátny podnik „Ukrinteravtoservice“ (Українське державне підприємство по обслуговуванню іноземних та вітчизняних автотранспортних засобів „Укрінтеравтосервіс“)

Poštová adresa Ukrajinského štátneho podniku „Ukrinteravtoservice“:

Ul. Nauky 57

Kyjev, 03083, Ukrajina.

Úradníci oprávnení podpisovať žiadosti:

 

Dobrochod Serhij (Доброход Сергій Олександрович) – generálny riaditeľ Ukrajinského štátneho podniku „Ukrinteravtoservice“ (Tel. +38 044 5240999; mobil: +38 050 4638932);

 

Kubaľska Svitlana (Кубальська Світлана Сергіївна) – zástupkyňa generálneho riaditeľa Ukrajinského štátneho podniku „Ukrinteravtoservice“ (tel. +38 044 5240999; mobil: +38 050 5508262).

So zreteľom na súčasné problémy týkajúce sa uvedenej kategórie žiadateľov bude Spoločný výbor podrobne monitorovať vykonávanie uvedeného ustanovenia;

„d)

pre členov vlakových posádok, posádok chladiarenských vozňov a posádok lokomotív v medzinárodných vlakoch, ktorí cestujú na územia členských štátov:

písomná žiadosť príslušnej železničnej spoločnosti Ukrajiny s uvedením účelu, trvania a frekvencie ciest.“

Príslušným orgánom v oblasti železničnej dopravy Ukrajiny je Štátna správa železničnej dopravy Ukrajiny („Ukrzaliznyca“/„Укрзалізниця“).

Poštová adresa „Ukrzaliznyca“:

Ul. Tverska 5 – 7

Kyjev, 03680, Ukrajina.

Podľa rozdelenia kompetencií vo vedení „Ukrzaliznyca“ úradníci zodpovední za poskytovanie informácií o účele, trvaní a frekvencii ciest členov posádok vlakov, chladiarenských vozňov a lokomotív v medzinárodných vlakoch na trase medzi územím členských štátov a Ukrajinou sú:

 

Bolobolin Serhij (Болоболін Сергій Петрович) – prvý generálny riaditeľ Ukrzaliznycia (tel. +38 044 4650010);

 

Serhijenko Mykola (Сергієнко Микола Іванович) – prvý zástupca generálneho riaditeľa Ukrzaliznyca (tel. +38 044 4650001);

 

Žurakivskyj Vitalij (Жураківський Віталій Олександрович) – prvý zástupca generálneho riaditeľa Ukrzaliznyca (tel. +38 044 4650041);

 

Slipčenko Oleksij (Сліпченко Олексій Леонтійович) – zástupca generálneho riaditeľa Ukrzaliznyca (tel. +38 044 4650014);

 

Naumenko Petro (Науменко Петро Петрович) – zástupca generálneho riaditeľa Ukrzaliznyca (tel. +38 044 4650012);

 

Čekalov Pavlo (Чекалов Павло Леонтійович) – zástupca generálneho riaditeľa Ukrzaliznyca (tel. +38 044 4650013);

 

Matviiv Igor – vedúci oddelenia medzinárodných vzťahov Ukrzaliznyca (tel. +38 044 4650425);

„e)

pre novinárov a technický personál pracovne sprevádzajúci novinárov:

certifikát alebo iný doklad vydaný profesijnou organizáciou alebo zamestnávateľom žiadateľa, preukazujúci, že dotknutá osoba je kvalifikovaný novinár, a potvrdzujúci, že účelom cesty je výkon novinárskej práce alebo preukazujúci, že daná osoba je členom technického personálu, ktorý novinára pracovne sprevádza.“

Táto kategória sa nevzťahuje na novinárov na voľnej nohe.

Musí sa predložiť certifikát alebo doklad preukazujúci, že žiadateľ je profesionálny novinár, a originálny doklad vydaný jeho zamestnávateľom, v ktorom sa uvádza, že účelom cesty je výkon novinárskej práce, alebo preukazujúci, že daná osoba je členom technického personálu, ktorý novinára pracovne sprevádza.

Príslušnou ukrajinskou profesijnou organizáciou preukazujúcou, že dotknutá osoba je kvalifikovaný novinár, je:

1.

Národný zväz novinárov Ukrajiny (NZNU) („Національна спілка журналістів України“, НСЖУ).

NZNU vydáva kvalifikovaným zamestnancom vnútroštátnych masmédií preukaz profesionálneho novinára a medzinárodný preukaz novinára, ktorého štandardný vzor stanovuje Medzinárodná federácia novinárov.

Poštová adresa NZNU:

Chreščatyk ul. 27-A

Kyjev, 01001, Ukrajina.

Oprávnená osoba NZNU:

Nalyvajko Oleg Igorovyč (Наливайко Олег Ігорович) – prezident NZNU

Tel./fax: +38 044 2342096; +38 044 2344960; +38 044 2345209

E-mail: spilka@nsju.org; admin@nsju.org.

2.

Zväz nezávislých médií Ukrajiny (ZNMU) („Незалежна медіа-профспілка України“).

Poštová adresa ZNMU:

Kancelária 25

Chreščatyk ul. 27-A

Kyjev, 01001, Ukrajina.

Oprávnené osoby sú:

 

Lukanov Jurii (Луканов Юрій Вадимович) – predseda ZNMU;

 

Vynyčuk Oksana (Оксана Винничук) – výkonná tajomníčka ZNMU.

Tel. + 38 050 3565758

E-mail: secretar@profspilka.org.ua;

„f)

pre účastníkov vedeckých, kultúrnych a umeleckých aktivít vrátane univerzitných a iných výmenných programov:

písomná žiadosť hostiteľskej organizácie o účasť na týchto aktivitách;

g)

pre žiakov, študentov, študentov postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúcich učiteľov, ktorí cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacích školení vrátane ciest v rámci výmenných programov a iných školských aktivít:

písomná žiadosť alebo potvrdenie o zápise od hostiteľskej univerzity, fakulty alebo školy alebo študentský preukaz, alebo potvrdenie o zapísaných predmetoch.“

Študentský preukaz možno akceptovať ako odôvodnenie účelu cesty len vtedy, ak ho vydala hostiteľská univerzita, akadémia, inštitút, stredná škola alebo škola, kde sa má štúdium alebo vzdelávacie školenie uskutočniť;

„h)

pre účastníkov medzinárodných športových podujatí a ich odborný sprievod:

písomná žiadosť hostiteľskej organizácie, príslušných orgánov, národných športových federácií alebo národných olympijských výborov členských štátov.“

Zoznam sprevádzajúcich osôb v prípade medzinárodných športových akcií sa obmedzí na osoby, ktoré sprevádzajú športovcov ako ich odborný sprievod: tréneri, maséri, zdravotnícky personál a predseda športového klubu. Fanúšikovia sa nebudú považovať za sprevádzajúce osoby;

„i)

pre účastníkov oficiálnych výmenných programov organizovaných partnerskými mestami a inými obecnými subjektmi:

písomná žiadosť príslušného riadiaceho pracovníka/starostu týchto miest alebo iných obecných subjektov.“

Riadiacim pracovníkom/starostom mesta alebo iného obecného subjektu, ktorý je oprávnený vydávať písomnú žiadosť, je riadiaci pracovník/starosta hostiteľského mesta alebo obce, kde sa majú partnerské činnosti uskutočniť. Táto kategória zahŕňa iba oficiálne twinningové projekty;

„j)

pre blízkych príbuzných – manželských partnerov, deti (vrátane adoptovaných), rodičov (vrátane opatrovníkov), starých rodičov a vnúčatá, ktorí navštevujú občanov Ukrajiny s legálnym pobytom na území členského štátu alebo občanov Európskej únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi:

písomná žiadosť hostiteľskej osoby.“

Uvedené písmeno upravuje situáciu ukrajinských blízkych príbuzných, ktorí cestujú do členských štátov na účely návštevy občanov Ukrajiny s legálnym pobytom na území členských štátov alebo občanov Európskej únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

Pravosť podpisu pozývajúcej osoby musí potvrdiť príslušný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny bydliska.

Je takisto potrebné preukázať legálny pobyt pozývajúcej osoby a rodinnú väzbu napríklad tým, že spolu s písomnou žiadosťou od hostiteľskej osoby sa predložia kópie dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje jeho/jej status, ako napríklad povolenie na pobyt a doklady potvrdzujúci rodinné väzby.

Uvedené ustanovenie sa tiež uplatňuje na rodinných príslušníkov pracovníkov diplomatických misií a konzulátov, ktorí cestujú na účely rodinnej návštevy v dĺžke 90 dní na územie členských štátov, s výnimkou potreby preukázať legálny pobyt a rodinné väzby.

V súlade s vyhlásením Európskej únie o zjednodušení vízového režimu pre rodinných príslušníkov pripojeným k pozmeňujúcej dohode „s cieľom uľahčiť mobilitu väčšieho počtu osôb, ktoré majú rodinné väzby s občanmi Ukrajiny s legálnym pobytom na území členských štátov alebo s občanmi Európskej únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú občanmi (najmä sestry a bratia a ich deti), Európska únia vyzýva konzulárne úrady členských štátov, aby plne využívali možnosti, ktoré dáva vízový kódex, na zjednodušenie udeľovania víz tejto kategórii osôb, a to najmä prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na písomné doklady požadované od žiadateľov, oslobodenia od poplatkov za spracovanie a v náležitých prípadoch prostredníctvom udeľovania viacnásobných vstupných víz“;

„k)

pre blízkych navštevujúcich pohrebné obrady:

úradný doklad potvrdzujúci úmrtie, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom a pochovaným.“

V dohode sa nespresňuje, orgány ktorej krajiny by mali vydať uvedený úradný doklad: orgány krajiny, kde sa bude konať pohrebný obrad, alebo orgány krajiny, v ktorej má pobyt osoba, ktorá si praje zúčastniť sa na pohrebnom obrade. Treba pripustiť, že takýto úradný doklad by mohli vydať príslušné orgány oboch krajín.

Musí sa predložiť uvedený úradný doklad potvrdzujúci úmrtie, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom a pochovaným; napr. rodný a/alebo sobášny list;

„l)

pre návštevníkov vojenských a občianskych cintorínov:

úradný doklad potvrdzujúci úmrtie, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom a zosnulým/pochovaným.“

V dohode sa nespresňuje, orgány ktorej krajiny by mali vydať uvedený úradný doklad: orgány krajiny, kde sa nachádza cintorín, alebo orgány krajiny, v ktorej má pobyt osoba, ktorá si praje navštíviť cintorín. Treba pripustiť, že takýto úradný doklad by mohli vydať príslušné orgány oboch krajín.

Musí sa predložiť uvedený úradný doklad potvrdzujúci existenciu a udržiavanie hrobu, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom a pochovaným.

V súlade s vyhlásením Európskeho spoločenstva o vydávaní krátkodobých víz z dôvodu návštevy vojenských a civilných cintorínov pripojeným k dohode sa spravidla udelia krátkodobé víza pre osoby navštevujúce vojenské a občianske cintoríny na dobu najviac 14 dní;

„m)

pre osoby cestujúce zo zdravotných dôvodov a osoby, ktoré ich musia sprevádzať:

úradný doklad zdravotného zariadenia potvrdzujúci nevyhnutnosť lekárskeho ošetrenia v tomto zariadení a potrebu, aby bola osoba sprevádzaná, a doklad o dostatočných finančných prostriedkoch na úhradu tohto lekárskeho ošetrenia.“

Predloží sa doklad zdravotníckeho zariadenia potvrdzujúci nevyhnutnosť lekárskeho ošetrenia v tomto zariadení a doklad o dostatočných finančných prostriedkoch na úhradu lekárskeho ošetrenia; tento doklad by mal takisto potvrdzovať nutnosť sprievodu;

„n)

pre zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov:

písomná žiadosť vydaná hostiteľskou organizáciou, potvrdenie, že osoba zastupuje organizáciu občianskej spoločnosti, a osvedčenie od príslušného registra o zriadení takejto organizácie vydané štátnym orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

Dokladom, ktorý dokazuje registráciu organizácie občianskej spoločnosti na Ukrajine, je povolenie vydané štátnou registračnou službou Ukrajiny s údajmi z registra verejných združení;

„o)

pre príslušníkov slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach organizovaných na území členských štátov:

písomná žiadosť hostiteľskej organizácie potvrdzujúca, že príslušná osoba sa zúčastňuje na tomto podujatí;

p)

pre predstaviteľov náboženských spoločenstiev:

písomná žiadosť náboženského spoločenstva registrovaného na Ukrajine s uvedením účelu, trvania a frekvencie ciest.“

Dokladom, ktorý dokazuje registráciu náboženského spoločenstva na Ukrajine, je výpis z jednotného štátneho registra právnických a fyzických osôb – podnikateľov s uvedením, že organizačnou a právnou formou právnickej osoby je náboženské spoločenstvo;

„q)

pre účastníkov oficiálnych programov cezhraničnej spolupráce Európskej únie, napr. v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva:

písomná žiadosť od hostiteľskej organizácie.“

Upozornenie: Dohoda nevytvára žiadne nové pravidlá zodpovednosti fyzických alebo právnických osôb vydávajúcich písomné žiadosti. V prípade vydania nepravdivej žiadosti sa uplatnia právne predpisy EÚ/vnútroštátne právne predpisy.

2.2.2.   Udeľovanie viacnásobných vstupných víz

V prípadoch, keď žiadateľ o vízum musí často alebo pravidelne cestovať na územie členských štátov, sa vydajú krátkodobé víza na niekoľko vstupov za predpokladu, že celková dĺžka týchto návštev neprekročí 90 dní počas obdobia 180 dní.

V článku 5 ods. 1 dohody sa stanovuje:

„1.   Diplomatické misie a konzulárne miesta členských štátov vydávajú viacnásobné vstupné víza platné päť rokov nasledujúcim kategóriám osôb:

a)

členom národných a regionálnych vlád a parlamentov, ústavných a najvyšších súdov, štátnym a regionálnym prokurátorom a ich zástupcom, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa tejto dohody, počas výkonu ich funkcie;

b)

stálym členom oficiálnych delegácií, ktorí sa na oficiálne pozvanie adresované Ukrajine zúčastňujú na oficiálnych stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj udalostiach organizovaných medzivládnymi organizáciami na území niektorého členského štátu;

c)

manželským partnerom a deťom (vrátane adoptovaných) mladším ako 21 rokov alebo nezaopatreným deťom a rodičom (vrátane opatrovníkov), ktorí navštevujú občanov Ukrajiny s legálnym pobytom na území členských štátov alebo občanov Európskej únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú občanmi;

d)

podnikateľom a zástupcom obchodných organizácií, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov;

e)

novinárom a technickému personálu pracovne sprevádzajúcemu novinárov.

Odchylne od prvého pododseku, ak potreba alebo zámer cestovať často alebo pravidelne sú zjavne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť viacnásobných vstupných víz sa obmedzí iba na toto obdobie, predovšetkým ak:

funkčné obdobie v prípade osôb uvedených v písmene a),

v prípade osôb uvedených v písmene b) obdobie, počas ktorého sú v postavení stáleho člena oficiálnej delegácie,

v prípade osôb uvedených v písmene c) lehota platnosti povolenia na legálny pobyt občanov Ukrajiny s legálnym pobytom v Európskej únii,

v prípade osôb uvedených v písmene d) obdobie, počas ktorého sú v postavení zástupcu obchodných organizácií, alebo ak platnosť pracovnej zmluvy,

pracovná zmluva v prípade osôb uvedených v písmene e)

je kratšia(-e) ako päť rokov.“

Pre tieto kategórie osôb, berúc do úvahy ich profesijné postavenie alebo rodinný vzťah s občanom Ukrajiny s legálnym pobytom na území členského štátu alebo s občanom Európskej únie s pobytom na území členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, je oprávnené vydávať spravidla viacnásobné vstupné víza platné päť rokov. Výraz „platné až päť rokov“ použitý v pôvodnom znení dohody ponechával konzulátom priestor pri rozhodovaní o dĺžke platnosti víza, keďže stanovoval iba maximálnu dĺžku platnosti. V pozmeňujúcej dohode sa už tento priestor neposkytuje, keďže táto dohoda obsahuje nové znenie „platné päť rokov“, čo znamená, že ak žiadateľ splnil požiadavky uvedené v článku 5 ods. 1 dohody, „diplomatické misie a konzulárne miesta členských štátov vydávajú vstupné víza platné päť rokov“.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. a) dohody, by mali predložiť potvrdenie o svojom profesijnom postavení a dĺžke mandátu.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. a) dohody, ak sú oslobodené od vízovej povinnosti podľa tejto dohody, t. j. ak sú držiteľmi diplomatických alebo biometrických služobných pasov.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) dohody, musia predložiť dôkaz o svojom postavení stáleho člena delegácie a o potrebe pravidelne sa zúčastňovať na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. c) dohody, musia predložiť dôkaz o legálnom pobyte pozývajúcej osoby (pozri bod II.2.2.1).

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. d) a e) dohody, musia predložiť dôkaz o svojom profesijnom postavení a dĺžke ich aktivít.

Článok 5 ods. 2 dohody stanovuje:

„2.   Diplomatické misie a konzulárne miesta členských štátov vydávajú viacnásobné vstupné víza platné jeden rok nasledujúcim kategóriám osôb, ktorým počas predchádzajúceho roku bolo udelené aspoň jedno vízum, ktoré využili v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte v navštevovanom štáte:

a)

vodičom vozidiel registrovaných na Ukrajine, poskytujúcim služby v oblasti medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy, pôsobiacim na území členských štátov;

b)

členom vlakových posádok, posádok chladiarenských vozňov a posádok lokomotív v medzinárodných vlakoch, ktorí cestujú na územia členských štátov;

c)

účastníkom vedeckých, kultúrnych a umeleckých aktivít vrátane univerzitných a iných výmenných programov, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov;

d)

účastníkom medzinárodných športových podujatí a ich profesionálnemu sprievodu;

e)

účastníkom oficiálnych výmenných programov organizovaných partnerskými mestami a inými obecnými subjektmi;

f)

zástupcom organizácií občianskej spoločnosti, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov;

g)

účastníkom oficiálnych programov cezhraničnej spolupráce Európskej únie, napr. v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

h)

študentom a študentom postgraduálneho štúdia, ktorí pravidelne cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacieho školenia vrátane ciest v rámci výmenných programov;

i)

predstaviteľom náboženských spoločenstiev;

j)

príslušníkom slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach organizovaných na území členských štátov;

k)

osobám, ktoré cestujú pravidelne zo zdravotných dôvodov, a osobám, ktoré ich musia sprevádzať.

Odchylne od prvého pododseku, ak potreba alebo zámer cestovať často alebo pravidelne sú zjavne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť viacnásobných vstupných víz sa obmedzí iba na toto obdobie.“

Výraz „platné až jeden rok“ použitý v pôvodnom znení dohody ponechával konzulátom priestor pri rozhodovaní o dĺžke platnosti víza, keďže stanovoval iba maximálnu dĺžku platnosti. V pozmeňujúcej dohode sa už tento priestor neposkytuje, keďže táto obsahuje nové znenie „platné jeden rok“, čo znamená, že ak žiadateľ splnil požiadavky uvedené v článku 5 ods. 2 dohody, „diplomatické misie a konzulárne miesta členských štátov vydávajú viacnásobné vstupné víza platné jeden rok“. Treba uviesť, že viacnásobné vstupné víza platné jeden rok sa vydajú uvedeným kategóriám osôb, ak v priebehu predchádzajúceho roku (12 mesiacov) získal žiadateľ o vízum aspoň jedno schengenské vízum, využil ho v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte v navštevovanom štáte(-och) (napríklad neprekročil povolenú dĺžku pobytu) a ak existujú dôvody pre žiadosť o viacnásobné vstupné vízum. Schengenské vízum získané v priebehu predchádzajúceho roku môže byť vydané iným schengenským štátom ako tým, v ktorom žiadateľ požiadal o nové vízum. V prípadoch, keď nie je opodstatnené vydať vízum platné jeden rok (napríklad ak výmenný program trvá menej ako jeden rok alebo osoba nemá potrebu cestovať často alebo pravidelne po celý rok), bude platnosť víza kratšia ako jeden rok za predpokladu, že ostatné podmienky na vydanie víza sú splnené.

Článok 5 ods. 3 a 4 dohody stanovuje:

„3.   Diplomatické misie a konzulárne miesta členských štátov vydávajú viacnásobné vstupné víza platné najmenej dva roky a najviac päť rokov kategóriám osôb uvedeným v odseku 2 tohto článku, ktorí počas predchádzajúcich dvoch rokov využili jednoročné viacnásobné vstupné víza v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte v navštevovanom štáte, ak potreba alebo zámer cestovať často alebo pravidelne sú zjavne obmedzené na kratšie obdobie, pričom v takom prípade sa platnosť viacnásobných vstupných víz obmedzí iba na toto obdobie.

4.   Celková dĺžka pobytu osôb uvedených v odsekoch 1 až 3 tohto článku na území členských štátov neprekročí 90 dní počas obdobia 180 dní.“

Viacnásobné vstupné víza platné dva až päť rokov sa vydajú kategóriám uvedeným v článku 5 ods. 2 dohody pod podmienkou, že v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov využili schengenské viacnásobné vstupné víza platné jeden rok v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území(-iach) navštíveného štátu a že potreba často alebo pravidelne cestovať nie je vyslovene obmedzená na kratšie obdobie. Je potrebné poznamenať, že vízum s platnosťou od dvoch do piatich rokov sa vydá iba vtedy, ak boli žiadateľovi o vízum v predchádzajúcich dvoch rokoch vydané dve víza platné jeden rok – avšak nie menej, a tieto víza využil v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území navštíveného štátu (navštívených štátov). Na základe posúdenia každej žiadosti o vízum rozhodnú diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov o dobe platnosti týchto víz, t. j. od dvoch do piatich rokov.

Pokiaľ ide o definíciu kritérií v článku 5 ods. 2 dohody, „ktoré… odôvodnene žiadajú o vydanie viacnásobného vstupného víza“, a článku 5 ods. 3 dohody, „… pri ktorých stále trvajú dôvody na vydanie viacnásobných vstupných víz“, uplatňujú sa kritériá na vydávanie tohto typu víz stanovené v článku 24 ods. 2 písm. a) vízového kódexu, t. j. ak osoba potrebuje často cestovať do jedného alebo viacerých členských štátov napríklad pracovne.

Ak žiadateľ nevyužil predchádzajúce vízum, neexistuje povinnosť vydávať viacnásobné vstupné vízum. Napriek tomu sa však takéto vízum môže vydať, ak bolo predchádzajúce nevyužitie víza spôsobené okolnosťami, ktoré sú nezávislé od vôle žiadateľa; napríklad dlhodobá absencia vodiča nákladných áut z dôvodu choroby.

Pozri bod II.2.2.1 týkajúci sa dokladov potvrdzujúcich účel cesty pri vydávaní viacnásobných vstupných víz pre kategórie uvedené v článku 5 dohody.

2.2.3.   Držitelia diplomatických a služobných pasov

V článku 10 dohody sa stanovuje:

„1.   Občania Ukrajiny, ktorí sú držiteľmi diplomatických pasov, môžu vstúpiť na územie členských štátov, opustiť ho alebo prejsť týmto územím bez víz.

2.   Občania Ukrajiny, ktorí sú držiteľmi platných biometrických služobných pasov, môžu vstúpiť na územie členských štátov, opustiť ho alebo prejsť týmto územím bez víz.

3.   Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa môžu zdržiavať na území členských štátov najviac 90 dní počas 180 dní.“

Existujúce dvojstranné dohody alebo dohovory stanovujúce oslobodenie od vízovej povinnosti pre držiteľov nebiometrických služobných pasov sa budú naďalej uplatňovať, pokiaľ neboli vypovedané alebo pozastavené (pozri bod I.1.6).

Touto dohodou sa neupravuje vysielanie diplomatov do členských štátov. V týchto prípadoch sa použije bežný akreditačný postup.

III.   ŠTATISTIKA

Aby spoločný výbor mohol účinne monitorovať vykonávanie dohody, musia diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov predložiť Komisii štatistické údaje každých šesť mesiacov, a ak je to možné, podľa jednotlivých mesiacov:

o typoch víz vydaných rôznym kategóriám osôb, na ktoré sa dohoda vzťahuje,

o počte víz zamietnutých rôznym kategóriám osôb, na ktoré sa dohoda vzťahuje,

o percentuálnom podiele žiadateľov, ktorí boli pozvaní na osobný pohovor, podľa jednotlivých kategórií osôb,

o viacnásobných vstupných vízach s platnosťou na päť rokov vydaných občanom Ukrajiny (podľa jednotlivých krajín),

o podiele víz vydaných bezplatne rôznym kategóriám osôb, na ktoré sa dohoda vzťahuje.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/27


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/439

zo 16. marca 2015,

ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre región Sahel

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 33 a jej článok 31 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 18. marca 2013 prijala rozhodnutie 2013/133/SZBP (1), ktorým sa pán Michel Dominique REVEYRAND – DE MENTHON vymenúva za osobitného zástupcu Európskej únie (OZEÚ) pre región Sahel. Mandát OZEÚ bol predlžený rozhodnutím Rady 2014/130/SZBP (2) a má uplynúť 28. februára 2015.

(2)

Mandát OZEÚ by sa mal predĺžiť o ďalších osem mesiacov.

(3)

OZEÚ bude svoj mandát vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Osobitný zástupca Európskej únie

1.   Mandát pána Michela Dominiquea REVEYRANDA – DE MENTHONA ako OZEÚ pre región Sahel sa predlžuje do 31. októbra 2015. Mandát OZEÚ sa môže skončiť skôr, ak o tom rozhodne Rada na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP).

2.   Na účely mandátu OZEÚ sa vymedzuje, že región Sahel sa primárne zameriava na stratégiu EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel (ďalej len„stratégia“), a to Burkinu Faso, Čad, Mali, Mauritániu a Niger. Pokiaľ ide o otázky so širšími regionálnymi dôsledkami, OZEÚ podľa potreby spolupracuje s ostatnými krajinami a regionálnymi alebo medzinárodnými subjektmi mimo regiónu Sahel, a tiež zo západnej Afriky a Guinejského zálivu.

3.   Vzhľadom na potrebu regionálneho prístupu k vzájomne súvisiacim výzvam, ktorým región čelí, bude OZEÚ pre región Sahel úzko spolupracovať s ostatnými príslušnými OZEÚ, vrátane OZEÚ pre oblasť južného Stredozemia, OZEÚ pre ľudské práva a OZEÚ pre Africkú úniu.

Článok 2

Ciele politiky

1.   Mandát OZEÚ je založený na cieľoch politiky Únie v súvislosti s regiónom Sahel a jeho cieľom je aktívne prispievať k regionálnemu a medzinárodnému úsiliu o dosiahnutie trvalého mieru, bezpečnosti a rozvoja v regióne. Cieľom OZEÚ je okrem toho zvýšiť kvalitu, intenzitu a vplyv viacstrannej angažovanosti Únie v oblasti regiónu Sahel.

2.   OZEÚ prispieva k rozvoju a vykonávaniu prístupu Únie, ktorý zahŕňa všetky aspekty činnosti Únie, najmä v politickej oblasti, bezpečnostnej oblasti a v oblasti rozvoja, vrátane stratégie a ku koordinácii všetkých príslušných nástrojov pre činnosti Únie.

3.   Počiatočnou prioritou je Mali a jeho dlhodobá stabilizácia a regionálny rozmer tamojšieho konfliktu.

4.   Pokiaľ ide o Mali, cieľmi politiky Únie sú podpora návratu Mali a jeho ľudu na cestu mieru, zmierenia, bezpečnosti a rozvoja prostredníctvom koordinovaného a účinného využitia všetkých jej nástrojov. Náležitá pozornosť by sa tiež mala venovať Burkine Faso a Nigeru, najmä s ohľadom na blížiace sa voľby v týchto krajinách.

Článok 3

Mandát

1.   Na dosiahnutie cieľov politiky Únie v súvislosti s regiónom Sahel sa OZEÚ udeľuje mandát:

a)

aktívne prispievať k vykonávaniu, koordinácii a ďalšiemu rozvoju komplexného prístupu Únie k regionálnej kríze, a to na základe stratégie s cieľom zlepšenia celkovej súdržnosti a efektivity činností Únie v regióne Sahel, predovšetkým v Mali;

b)

spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami regiónu, vládami, regionálnymi orgánmi, regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a diaspórami na účely podpory cieľov Únie a prispievať k lepšiemu pochopeniu úlohy Únie v regióne Sahel;

c)

zastupovať Úniu na príslušných regionálnych a medzinárodných fórach vrátane Skupiny pre podporu a monitorovanie situácie v Mali, a zabezpečiť viditeľnosť podpory Únie pri riešení kríz a predchádzaní krízam, vrátane vojenskej misie Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) a misie Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger);

d)

udržiavať úzku spoluprácu s Organizáciou Spojených národov (OSN), najmä s osobitným zástupcom generálneho tajomníka OSN pre západnú Afriku a osobitným zástupcom generálneho tajomníka pre Mali, Africkou úniou (AÚ), najmä s vysokým predstaviteľom AÚ pre Mali a región Sahel, Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS) a ďalšími poprednými národnými, regionálnymi a medzinárodnými aktérmi vrátane iných osobitných vyslancov pre región Sahel, ako aj s príslušnými orgánmi v oblasti Maghrebu;

e)

pozorne sledovať regionálny a cezhraničný rozmer krízy vrátane terorizmu, organizovanej kriminality, pašovania zbraní, obchodovania s ľuďmi, obchodovania s drogami, utečeneckých a migračných tokov a súvisiacich finančných tokov a v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu prispievať k ďalšiemu vykonávaniu stratégie EÚ pre boj proti terorizmu;

f)

udržiavať pravidelné politické kontakty na vysokej úrovni s krajinami regiónu, ktoré sú dotknuté terorizmom a medzinárodnou kriminalitou s cieľom zabezpečiť koherentný a komplexný prístup a kľúčovú úlohu Únie v rámci medzinárodného úsilia boja proti terorizmu a medzinárodnej kriminalite. To zahŕňa aktívnu podporu zo strany Únie pri budovaní regionálnych kapacít v sektore bezpečnosti a zabezpečenie toho, že základné príčiny terorizmu a medzinárodnej kriminality v regióne Sahel sa budú zodpovedajúcim spôsobom riešiť;

g)

úzko sledovať politické a bezpečnostné dôsledky humanitárnych kríz v regióne;

h)

pokiaľ ide o Mali, prispievať k regionálnemu a medzinárodnému úsiliu o uľahčenie vyriešenia krízy v Mali, predovšetkým k úplnému návratu do normálneho ústavného stavu a verejnej správy na celom území a dôveryhodnému národnému inkluzívnemu dialógu, ktorý povedie k udržateľnému politickému riešeniu;

i)

podporovať budovanie inštitúcií, reformu sektora bezpečnosti a budovanie dlhodobého mieru a zmierenia v Mali;

j)

prispievať k vykonávaniu politiky Únie v oblasti ľudských práv v regióne v spolupráci s OZEÚ pre ľudské práva vrátane usmernení EÚ pre oblasť ľudských práv, najmä usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch, ako aj o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie, ako aj politiky Únie týkajúcej sa žien, mieru a bezpečnosti, vrátane sledovania vývoja v tejto oblasti a podávania správ a vypracúvania príslušných odporúčaní a udržiavať pravidelné kontakty s príslušnými orgánmi v Mali a v regióne, s úradom prokurátora Medzinárodného trestného súdu, s úradom Vysokého komisára pre ľudské práva a s obhajcami ľudských práv a pozorovateľmi v regióne;

k)

sledovať dodržiavanie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (rezolúcie BR OSN), najmä rezolúcií 2056 (2012), 2071 (2012), 2085 (2012) a 2100 (2013) a podávanie správ.

2.   Na účely plnenia svojho mandátu OZEÚ okrem iného:

a)

podľa potreby poskytuje poradenstvo a podáva správy o formulácií pozícií Únie na regionálnych a medzinárodných fórach s cieľom iniciatívne podporovať a posilňovať komplexný prístup Únie ku kríze v regióne Sahel;

b)

udržiava si prehľad o všetkých činnostiach Únie a úzko spolupracuje so všetkými príslušnými delegáciami Únie.

Článok 4

Vykonávanie mandátu

1.   OZEÚ je zodpovedný za vykonávanie svojho mandátu pod vedením VP.

2.   Politický a bezpečnostný výbor (PBV) je s OZEÚ v úzkom spojení a je jeho hlavným styčným bodom s Radou. PBV činnosť OZEÚ v rámci jeho mandátu strategicky usmerňuje a politicky riadi bez toho, aby boli dotknuté právomoci VP.

3.   OZEÚ úzko spolupracuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a jej príslušnými útvarmi, najmä s koordinátorom pre región Sahel.

Článok 5

Financovanie

1.   Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s mandátom OZEÚ od 1. marca 2015 do 31. októbra 2015 je 900 000 EUR.

2.   S výdavkami sa hospodári v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.

3.   Hospodárenie s výdavkami je predmetom zmluvy medzi OZEÚ a Komisiou. OZEÚ zodpovedá Komisii za všetky výdavky.

Článok 6

Vytvorenie a zloženie tímu

1.   OZEÚ v rámci svojho mandátu a zodpovedajúcich finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, zodpovedá za vytvorenie svojho tímu. Tím zahŕňa odborníkov na konkrétne politické a bezpečnostné otázky vyplývajúce z mandátu. OZEÚ bezodkladne informuje Radu a Komisiu o zložení svojho tímu.

2.   Členské štáty, inštitúcie Únie a ESVČ môžu navrhnúť vyslanie personálu na prácu pre OZEÚ. Plat členov personálu, ktorý je vyslaný pracovať pre OZEÚ, hradí príslušný členský štát, príslušná inštitúcia Únie alebo ESVČ. K OZEÚ sa tiež môžu prideliť experti, ktorých do inštitúcií Únie alebo ESVČ vyslali členské štáty. Členovia medzinárodného zmluvného personálu musia byť štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu.

3.   Všetci členovia vyslaného personálu naďalej administratívne podliehajú vysielajúcemu členskému štátu, inštitúcii Únie alebo ESVČ a vykonávajú svoje povinnosti a konajú v záujme mandátu OZEÚ.

4.   Personál OZEÚ je umiestnený spoločne s príslušnými útvarmi ESVČ alebo delegáciami Únie, aby sa zabezpečila súdržnosť a jednotnosť ich príslušných činností.

Článok 7

Výsady a imunity OZEÚ a členov jeho personálu

Výsady, imunity a ďalšie záruky, ktoré sú potrebné na vykonávanie a plynulý priebeh misie OZEÚ a členov personálu, sa podľa potreby dohodnú s hostiteľskými krajinami. Členské štáty a ESVČ poskytnú na tento účel všetku potrebnú podporu.

Článok 8

Bezpečnosť utajovaných skutočností EÚ

OZEÚ a členovia tímu OZEÚ dodržiavajú bezpečnostné zásady a minimálne normy stanovené v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (3).

Článok 9

Prístup k informáciám a logistická podpora

1.   Členské štáty, Komisia, ESVČ a Generálny sekretariát Rady zabezpečujú, aby OZEÚ mal prístup ku všetkým relevantným informáciám.

2.   Delegácie Únie a/alebo členské štáty podľa potreby poskytujú logistickú podporu v regióne.

Článok 10

Bezpečnosť

V súlade s politikou Únie týkajúcou sa bezpečnosti personálu nasadzovaného mimo Únie v operáciách podľa hlavy V zmluvy prijíma OZEÚ v súlade so svojím mandátom a na základe bezpečnostnej situácie v danej zemepisnej oblasti, za ktorú zodpovedá, všetky reálne uskutočniteľné opatrenia na zaistenie bezpečnosti všetkých členov personálu, ktorí sú pod jeho priamym vedením, najmä tak, že:

a)

na základe usmernení od ESVČ vypracuje konkrétny bezpečnostný plán zahŕňajúci konkrétne fyzické, organizačné a procedurálne bezpečnostné opatrenia, riadenie bezpečného presunu personálu do danej zemepisnej oblasti a v rámci nej, ako aj riadenie bezpečnostných incidentov, a ďalej pohotovostný a evakuačný plán misie;

b)

zabezpečuje, aby všetci členovia personálu nasadzovaní mimo Únie boli poistení pre prípad zvýšeného rizika, ako si to vyžaduje situácia v zemepisnej oblasti;

c)

zabezpečuje, aby sa všetci členovia tímu, ktorí sa majú nasadiť mimo Únie, vrátane miestneho zmluvného personálu, zúčastnili pred presunom do zemepisnej oblasti alebo bezprostredne po ňom na primeranom bezpečnostnom výcviku podľa stupňa rizikovosti prideleného uvedenej oblasti;

d)

zabezpečuje vykonávanie všetkých dohodnutých odporúčaní vypracovaných na základe pravidelného posúdenia bezpečnosti a predkladá Rade, VP a Komisii písomné správy o ich vykonávaní, ako aj o iných bezpečnostných otázkach v rámci správy o pokroku a správy o vykonávaní mandátu.

Článok 11

Podávanie správ

1.   OZEÚ pravidelne podáva VP a PBV správy. V prípade potreby podáva správy aj pracovným skupinám Rady. Pravidelné správy sa rozosielajú prostredníctvom siete COREU. OZEÚ môže podávať správy Rade pre zahraničné veci. OZEÚ sa môže v súlade s článkom 36 zmluvy podieľať na informovaní Európskeho parlamentu.

2.   OZEÚ v koordinácii s delegáciami Únie v regióne podáva správy o najlepšom spôsobe realizácie iniciatív Únie, akou je napríklad príspevok Únie k reformám, ako aj začleňovaní politických aspektov príslušných rozvojových projektov Únie.

Článok 12

Koordinácia s ostatnými subjektmi Únie

1.   V rámci stratégie OZEÚ v záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie prispieva k jednote, konzistentnosti a účinnosti politickej a diplomatickej činnosti Únie a pomáha zabezpečiť, aby všetky nástroje Únie a činnosti členských štátov pôsobili súdržne.

2.   Činnosť OZEÚ sa koordinuje s činnosťou delegácií Únie a Komisie, ako aj s ďalšími OZEÚ, ktorí pôsobia v regióne. OZEÚ pravidelne poskytuje informácie misiám členských štátov a delegáciám Únie pôsobiacim v regióne.

3.   V teréne sa udržiavajú úzke styky s vedúcimi delegácií Únie a vedúcimi misií členských štátov. OZEÚ v úzkej spolupráci s príslušnými delegáciami Únie na miestnej úrovni politicky usmerňuje vedúcich misií EUCAP Sahel Niger a EUCAP Sahel Mali a veliteľa misie EUTM Mali. OZEÚ, veliteľ misie EUTM Mali a veliteľ civilnej operácie EUCAP Sahel Niger a EUCAP Sahel Mali sa podľa potreby vzájomne radia.

Článok 13

Preskúmanie

Vykonávanie tohto rozhodnutia a jeho súlad s inými príspevkami Únie v regióne sa pravidelne skúma. OZEÚ predloží Rade, VP a Komisii do konca augusta 2015 súhrnnú správu o vykonávaní mandátu.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. marca 2015.

V Bruseli 16. marca 2015

Za Radu

predsedníčka

F. MOGHERINI


(1)  Rozhodnutie Rady 2013/133/SZBP z 18. marca 2013, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre región Sahel (Ú. v. EÚ L 75, 19.3.2013, s. 29).

(2)  Rozhodnutie Rady 2014/130/SZBP z 10. marca 2014, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre región Sahel (Ú. v. EÚ L 71, 12.3.2014, s. 14).

(3)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/32


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/440

zo 16. marca 2015,

ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre Africký roh

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 33 a jej článok 31 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 8. decembra 2011 prijala rozhodnutie 2011/819/SZBP (1), ktorým vymenovala pána Alexandra RONDOSA za osobitného zástupcu Európskej únie (OZEÚ) pre Africký roh. Mandát OZEÚ má uplynúť 28. februára 2015.

(2)

Mandát OZEÚ by sa mal ďalej predĺžiť do 31. októbra 2015.

(3)

OZEÚ bude svoj mandát vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Osobitný zástupca Európskej únie

Mandát pána Alexandra RONDOSA ako OZEÚ pre Africký roh sa predlžuje do 31. októbra 2015. Rada môže rozhodnúť, že sa mandát OZEÚ skončí skôr, a to na základe posúdenia Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP).

Na účely mandátu OZEÚ sa vymedzuje, že Africký roh zahŕňa Džibutskú republiku, Eritrejský štát, Etiópsku federatívnu demokratickú republiku, Kenskú republiku, Somálsku federatívnu republiku, Sudánsku republiku, Juhosudánsku republiku a Ugandskú republiku. Pokiaľ ide o otázky so širšími regionálnymi dôsledkami, OZEÚ podľa potreby spolupracuje s krajinami a regionálnymi subjektmi mimo regiónu Afrického rohu.

Článok 2

Ciele politiky

1.   Mandát OZEÚ je založený na cieľoch politiky Únie v súvislosti s Africkým rohom, ako sa uvádzajú v strategickom rámci prijatom 14. novembra 2011 a príslušných záveroch Rady, a jeho cieľom je najmä aktívne prispievať k regionálnemu a medzinárodnému úsiliu o dosiahnutie pokojného spolužitia a trvalého mieru, bezpečnosti a rozvoja v krajinách tohto regiónu, ako i v ich vzájomných vzťahoch. Cieľom OZEÚ je okrem toho zvýšiť kvalitu, intenzitu, vplyv a viditeľnosť viaczložkovej angažovanosti Únie v oblasti Afrického rohu.

2.   Tieto ciele politiky zahŕňajú okrem iného:

a)

pokračujúcu stabilizácia Somálska, najmä z hľadiska regionálneho rozmeru;

b)

pokojné spolužitie Sudánu a Južného Sudánu ako dvoch životaschopných a prosperujúcich štátov so solídnymi a kontrolovateľnými politickými štruktúrami;

c)

vyriešenie súčasných konfliktov a predchádzanie potenciálnym konfliktom medzi krajinami tohto regiónu alebo v rámci nich;

d)

podporu regionálnej politickej, bezpečnostnej a hospodárskej spolupráce.

Článok 3

Mandát

1.   Na dosiahnutie cieľov politiky Únie v súvislosti s Africkým rohom sa OZEÚ udeľuje mandát:

a)

spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami regiónu, vládami, regionálnymi orgánmi, medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, občianskou spoločnosťou a diaspórami na účely podpory cieľov Únie a prispievania k lepšiemu pochopeniu úlohy Únie v danom regióne;

b)

zastupovať Úniu na príslušných medzinárodných fórach a v prípade potreby zabezpečiť viditeľnosť podpory Únie pri riešení kríz a konfliktov a tiež pri predchádzaní konfliktom;

c)

podnecovať a podporovať účinnú politickú a bezpečnostnú spoluprácu a hospodársku integráciu v tomto regióne prostredníctvom partnerstva Únie s Africkou úniou (AÚ) a regionálnymi organizáciami, najmä Medzivládnym úradom pre rozvoj (IGAD);

d)

sledovať politický vývoj v regióne a prispievať k rozvoju politiky Únie zameranej na tento región, a to aj v súvislosti so Somálskom, Sudánom, Južným Sudánom, otázkou hraníc medzi Etiópiou a Eritreou a vykonávaním dohody z Alžíra, s iniciatívou pre povodie Nílu a inými znepokojujúcimi otázkami týkajúcimi sa tohto regiónu, ktoré ovplyvňujú jeho bezpečnosť, stabilitu a prosperitu;

e)

pokiaľ ide o Somálsko, v úzkej koordinácii s osobitným vyslancom EÚ pre Somálsko a príslušnými regionálnymi a medzinárodnými partnermi vrátane osobitného zástupcu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) pre Somálsko a AÚ aktívne prispievať k činnostiam a iniciatívam, ktorých výsledkom bude ďalšia stabilizácia a dojednania zamerané na Somálsko po skončení prechodného obdobia, s dôrazom na podporu koordinovaného a jednotného medzinárodného prístupu k Somálsku, budovanie dobrých susedských vzťahov a podporu rozvoja bezpečnostného sektora v Somálsku, a to aj prostredníctvom vojenskej misie Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska (EUTM Somalia), námorných síl pod vedením Európskej únie (EUNAVFOR Atalanta), misie Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v Africkom rohu (EUCAP NESTOR) a pokračujúcej podpory Únie pre misiu Africkej únie v Somálsku (AMISOM), a to v úzkej spolupráci s členskými štátmi;

f)

pokiaľ ide o Sudán a Južný Sudán, v úzkej spolupráci s príslušnými vedúcimi delegácií Únie prispievať k súdržnosti a efektívnosti politiky Únie voči Sudánu a Južnému Sudánu a podporovať ich mierové spolužitie najmä prostredníctvom vykonávania dohôd z Addis Abeby a riešenia otázok, ktoré ostávajú otvorené po uplynutí platnosti komplexnej mierovej dohody, vrátane otázky Abyei, a prostredníctvom politických riešení prebiehajúcich konfliktov, a to najmä pokiaľ ide o Dárfúr, Južný Kordofán a oblasť Modrého Nílu, ako i budovania inštitúcií v Južnom Sudáne a národného zmierenia. OZEÚ v tejto súvislosti prispieva k jednotnému medzinárodnému prístupu v úzkej spolupráci s AÚ, a najmä vykonávacím panelom AÚ na vysokej úrovni pre Sudán (ďalej len „AUHIP“), OSN a inými hlavnými regionálnymi a medzinárodnými zainteresovanými stranami;

g)

pozorne sledovať cezhraničné výzvy s dopadom na oblasť Afrického rohu vrátane terorizmu, radikalizácie, námornej bezpečnosti a pirátstva, organizovanej trestnej činnosti, pašovania zbraní, tokov utečencov a migračných tokov a akýchkoľvek politických a bezpečnostných dôsledkov humanitárnych kríz;

h)

podporovať prístup k humanitárnej pomoci v celom regióne;

i)

prispievať k vykonávaniu rozhodnutia Rady 2011/168/SZBP (2) a politiky Únie v oblasti ľudských práv v spolupráci s OZEÚ pre ľudské práva vrátane usmernení EÚ pre oblasť ľudských práv, najmä usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch, ako aj usmernení EÚ o násilí na ženách a dievčatách a boji proti všetkým formám ich diskriminácie, a politiky Únie, pokiaľ ide o rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2000), a to aj sledovaním vývoja v tejto oblasti a podávaním správ a formulovaním odporúčaní v tejto súvislosti

2.   Na účely plnenia svojho mandátu OZEÚ okrem iného:

a)

poskytuje poradenstvo a v prípade potreby podáva správy o vymedzení pozícií Únie na medzinárodných fórach s cieľom iniciatívne podporovať komplexný politický prístup Únie zameraný na Africký roh;

b)

udržiava si prehľad o všetkých činnostiach Únie.

Článok 4

Vykonávanie mandátu

1.   OZEÚ je zodpovedný za vykonávanie svojho mandátu pod vedením VP.

2.   PBV je s OZEÚ v úzkom spojení a je jeho hlavným styčným bodom s Radou. PBV činnosť OZEÚ v rámci jeho mandátu strategicky usmerňuje a politicky riadi bez toho, aby boli dotknuté právomoci VP.

3.   OZEÚ svoju prácu úzko koordinuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a jej príslušnými oddeleniami, ako aj delegáciami Únie v regióne a s Komisiou.

Článok 5

Financovanie

1.   Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s mandátom OZEÚ v období od 1. marca 2015 do 31. októbra 2015 je 1 770 000 EUR.

2.   S výdavkami sa hospodári v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.

3.   Hospodárenie s výdavkami je predmetom zmluvy medzi OZEÚ a Komisiou. OZEÚ zodpovedá Komisii za všetky výdavky.

Článok 6

Vytvorenie a zloženie tímu

1.   OZEÚ v rámci svojho mandátu a zodpovedajúcich finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, zodpovedá za vytvorenie svojho tímu. Tím zahŕňa odborníkov na konkrétne politické a bezpečnostné otázky vyplývajúce z mandátu. OZEÚ bezodkladne a pravidelne informuje Radu a Komisiu o zložení svojho tímu.

2.   Členské štáty, inštitúcie Únie a ESVČ môžu navrhnúť vyslanie personálu na prácu pre OZEÚ. Plat členov takto vyslaného personálu hradí príslušný členský štát, resp. dotknutá inštitúcia Únie alebo ESVČ. K OZEÚ sa tiež môžu prideliť experti, ktorých do inštitúcií Únie alebo ESVČ vyslali členské štáty. Členovia medzinárodného zmluvného personálu musia byť štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu.

3.   Všetci členovia vyslaného personálu naďalej administratívne podliehajú vysielajúcemu členskému štátu, vysielajúcej inštitúcii Únie alebo ESVČ, a vykonávajú svoje povinnosti a konajú v záujme mandátu OZEÚ.

4.   Personál OZEÚ je umiestnený spoločne s príslušnými útvarmi ESVČ alebo delegáciami Únie, aby sa zabezpečila súdržnosť a jednotnosť ich príslušných činností.

Článok 7

Výsady a imunity OZEÚ a jeho personálu

Výsady, imunity a ďalšie záruky, ktoré sú potrebné na vykonávanie a plynulý priebeh misie OZEÚ a členov jeho personálu, sa podľa potreby dohodnú s hostiteľskými krajinami. Členské štáty a ESVČ poskytnú na tento účel všetku potrebnú podporu.

Článok 8

Bezpečnosť utajovaných skutočností EÚ

OZEÚ a členovia jeho tímu dodržiavajú bezpečnostné zásady a minimálne normy stanovené v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (3).

Článok 9

Prístup k informáciám a logistická podpora

1.   Členské štáty, Komisia, ESVČ a Generálny sekretariát Rady zabezpečujú, aby OZEÚ mal prístup ku všetkým relevantným informáciám.

2.   Logistickú podporu v regióne poskytujú podľa okolností delegácie Únie v regióne a členské štáty.

Článok 10

Bezpečnosť

V súlade s politikou Únie týkajúcou sa bezpečnosti personálu nasadzovaného mimo Únie v operáciách podľa hlavy V zmluvy prijíma OZEÚ v súlade so svojím mandátom a v závislosti od bezpečnostnej situácie v danej zemepisnej oblasti, za ktorú zodpovedá, všetky reálne uskutočniteľné opatrenia na zaistenie bezpečnosti všetkých členov personálu, ktorí sú pod priamym vedením OZEÚ, predovšetkým tak, že:

a)

na základe usmernenia ESVČ vypracuje bezpečnostný plán konkrétnej misie zahŕňajúci konkrétne fyzické, organizačné a procedurálne bezpečnostné opatrenia pre danú misiu, riadenie bezpečného presunu personálu do oblasti misie a v rámci nej, ako aj riadenie bezpečnostných incidentov, a ďalej pohotovostný a evakuačný plán misie;

b)

zabezpečuje, aby všetci členovia personálu nasadzovaní mimo Únie boli poistení pre prípad zvýšeného rizika, ako si to vyžaduje situácia v oblasti misie;

c)

zabezpečuje, aby sa všetci členovia tímu OZEÚ, ktorí sa majú nasadiť mimo Únie, vrátane miestneho zmluvného personálu zúčastnili pred presunom do oblasti misie alebo bezprostredne po ňom na primeranom bezpečnostnom výcviku podľa stupňa rizikovosti, ktorý oblasti misie pridelila ESVČ;

d)

zabezpečuje vykonávanie všetkých dohodnutých odporúčaní vypracovaných na základe pravidelného posúdenia bezpečnosti a predkladá Rade, VP a Komisii písomné správy o ich vykonávaní, ako aj o iných bezpečnostných otázkach v rámci správy o pokroku a správy o vykonávaní mandátu.

Článok 11

Podávanie správ

1.   OZEÚ pravidelne podáva VP a PBV ústne a písomné správy. V prípade potreby podáva správy aj pracovným skupinám Rady. Pravidelné správy sa rozosielajú prostredníctvom siete COREU. OZEÚ môže poskytovať správy Rade pre zahraničné veci. V súlade s článkom 36 zmluvy sa OZEÚ môže podieľať na informovaní Európskeho parlamentu.

2.   OZEÚ v koordinácii s delegáciami Únie v regióne podáva správy o najlepšom spôsobe realizácie iniciatív Únie, akou je napríklad príspevok Únie k reformám, ako aj začleňovaní politických aspektov príslušných rozvojových projektov Únie.

Článok 12

Koordinácia

1.   OZEÚ prispieva k jednotnosti, konzistentnosti a účinnosti akcie Únie a v záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie pomáha zabezpečovať, aby všetky nástroje Únie a opatrenia členských štátov pôsobili súdržne. Činnosť OZEÚ sa koordinuje s činnosťou delegácií Únie a Komisie. OZEÚ pravidelne poskytuje informácie misiám členských štátov a delegáciám Únie pôsobiacim v regióne.

2.   V teréne sa udržiavajú úzke vzťahy s vedúcimi delegácií Únie a vedúcimi misií členských štátov, ktorí vyvíjajú maximálne úsilie na pomoc OZEÚ pri vykonávaní jeho mandátu. OZEÚ v úzkej koordinácii s príslušnými delegáciami Únie na miestnej úrovni politicky usmerňuje veliteľa ozbrojených síl operácie EUNAVFOR Atalanta, veliteľa misie EÚ EUTM Somalia a vedúceho misie EUCAP NESTOR. OZEÚ, velitelia operácií EÚ a civilný veliteľ operácie sa podľa potreby vzájomne radia.

3.   OZEÚ úzko spolupracuje s orgánmi zúčastnených štátov, OSN, AÚ, IGAD, inými národnými regionálnymi a medzinárodnými zainteresovanými stranami, ako aj s občianskou spoločnosťou v regióne.

Článok 13

Preskúmanie

Vykonávanie tohto rozhodnutia a jeho súlad s inými iniciatívami Únie v regióne sa pravidelne skúma. OZEÚ predloží Rade, VP a Komisii do 31. augusta 2015 súhrnnú správu o vykonávaní mandátu.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. marca 2015.

V Bruseli 16. marca 2015

Za Radu

predsedníčka

F. MOGHERINI


(1)  Rozhodnutie Rady 2011/819/SZBP z 8. decembra 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre Africký roh (Ú. v. EÚ L 327, 9.12.2011, s. 62).

(2)  Rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56).

(3)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/37


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/441

zo 16. marca 2015,

ktorým sa mení a predlžuje rozhodnutie 2010/96/SZBP o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 15. februára 2010 prijala rozhodnutie 2010/96/SZBP (1). Mandát vojenskej misie EÚ uplynie 31. marca 2015.

(2)

Na konferencii o Somálsku, ktorá sa konala 16. septembra 2013 v Bruseli, sa stanovil základ pre dohodu o Somálsku a spustil mechanizmus koordinácie a prebratia zodpovednosti zo strany Somálska prostredníctvom pracovnej skupiny „New Deal“ pre Somálsko.

(3)

Na medzinárodnom stretnutí, ktoré spoločne usporiadali Spojené kráľovstvo a Somálsko a ktoré sa uskutočnilo 18. septembra 2014 v Londýne, federálna vláda informovala o pláne ministerstva obrany týkajúcom sa rozvoja somálskej národnej armády do roku 2019 a o bezprostredných potrebách tejto armády.

(4)

V nadväznosti na strategické preskúmanie z októbra 2014 by sa mandát vojenskej misie EÚ mal predĺžiť do 31. decembra 2016.

(5)

V súlade s článkom 5 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami. Dánsko sa na vykonávaní tohto rozhodnutia nezúčastňuje a preto sa nezúčastňuje na financovaní tejto misie.

(6)

Mandát vojenskej misie EÚ by sa mal ďalej predĺžiť a upraviť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2010/96/SZBP sa týmto mení takto:

1.

V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na účely dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 1 sa v Somálsku nasadzuje vojenská misia EÚ zameraná na budovanie inštitúcií v sektore obrany prostredníctvom strategického poradenstva, ako aj na priamu podporu somálskej národnej armády prostredníctvom odbornej prípravy, poradenstva a mentorstva. Vojenská misia EÚ je tiež pripravená poskytovať v rámci svojich prostriedkov a spôsobilostí podporu iným aktérom Únie pri vykonávaní ich príslušných mandátov v oblasti bezpečnosti a obrany v Somálsku.“

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Určenie veliteľstva misie

1.   Veliteľstvo misie sa nachádza v Somálsku na medzinárodnom letisku v Mogadiše. Vykonáva funkcie operačného štábu aj štábu ozbrojených síl.

2.   Súčasťou veliteľstva misie je styčný a podporný úrad v Nairobi a podporná bunka v Bruseli.“

3.

V článku 7 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Vojenská misia EÚ sa realizuje v rámci svojich prostriedkov a spôsobilostí v úzkej spolupráci s inými medzinárodnými aktérmi v regióne, predovšetkým s Organizáciou Spojených národov a AMISOM, v súlade s dohodnutými požiadavkami federálnej vlády Somálska.“

4.

V článku 10 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Finančná referenčná suma na spoločné náklady vojenskej misie EÚ na obdobie od 1. apríla 2015 do 31. decembra 2016 je 17 507 399 EUR. Percentuálny podiel tejto referenčnej sumy uvedený v článku 25 ods. 1 rozhodnutia ATHENA je 30 % a percentuálny podiel viazanosti uvedený v článku 32 ods. 3 rozhodnutia ATHENA je 90 %.“

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10b

Projektová jednotka

1.   Vojenská misia EÚ má projektovú jednotku na identifikáciu a vykonávanie projektov, ktoré majú financovať členské štáty alebo tretie štáty a ktoré sú v súlade s cieľmi misie a prispievajú k plneniu jej mandátu.

2.   S výhradou odseku 3 je veliteľ misie EÚ oprávnený použiť finančné príspevky členských štátov alebo tretích štátov na vykonávanie projektov, ktoré konzistentne dopĺňajú ostatné činnosti vojenskej misie EÚ. V takom prípade uzatvorí veliteľ misie EÚ s týmito štátmi dohodu, ktorá bude zahŕňať najmä osobitné postupy vybavenia akýchkoľvek sťažností tretích strán týkajúcich sa škôd vzniknutých v dôsledku konania alebo opomenutia veliteľa misie EÚ v súvislosti s využívaním finančných prostriedkov, ktoré poskytli tieto štáty.

Prispievajúce štáty nesmú v žiadnom prípade brať Úniu alebo VP na zodpovednosť za konanie alebo opomenutie veliteľa misie EÚ v súvislosti s využívaním finančných prostriedkov, ktoré poskytli tieto štáty.

3.   Prijatie finančného príspevku od tretích štátov projektovej skupine podlieha súhlasu PBV.“

6.

Článok 11 sa nahrádza takto:

a)

v odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto „VP je oprávnený podľa vhodnosti a v súlade s potrebami misie poskytovať tretím štátom pridruženým k tomuto rozhodnutiu utajované skutočnosti EÚ, ktoré boli vypracované na účely misie, v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (2):

b)

v odsekoch 2 a 3 sa slová „rozhodnutím 2011/292/EÚ“ nahrádzajú slovami „rozhodnutím 2013/488/EÚ“.

7.

V článku 12 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Mandát vojenskej misie EÚ uplynie 31. decembra 2016.

3.   Toto rozhodnutie sa zrušuje ku dňu uzatvorenia veliteľstva misie EÚ, styčného a podporného úradu v Nairobi a podpornej bunky v Bruseli v súlade s odsúhlasenými plánmi na ukončenie vojenskej misie EÚ a bez toho, aby boli dotknuté postupy týkajúce sa auditu a predkladania účtov vojenskej misie EÚ stanovené v rozhodnutí ATHENA.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. apríla 2015.

V Bruseli 16. marca 2015

Za Radu

predsedníčka

F. MOGHERINI


(1)  Rozhodnutie Rady 2010/96/SZBP z 15. februára 2010 o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska (Ú. v. EÚ L 44, 19.2.2010, s. 16).

(2)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).“;


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/39


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/442

zo 16. marca 2015,

ktorým sa začína vojenská poradná misia Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUMAM RCA) a ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2015/78

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/78 z 19. januára 2015 o vojenskej poradnej misii Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUMAM RCA) (1), a najmä na jeho článok 4,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 19. januára 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/78.

(2)

Rada 9. februára 2015 schválila pravidlá nasadenia EUMAM RCA.

(3)

Rada 6. marca 2015 schválila plán misie EUMAM RCA.

(4)

Politický a bezpečnostný výbor 11. marca 2015 kladne prijal list veliteľa misie odporúčajúci začať misiu EUMAM RCA a plánovaný časový rámec pre vyhlásenie počiatočnej operačnej spôsobilosti EUMAM RCA.

(5)

EUMAM RCA by sa mala začať 16. marca 2015.

(6)

V súlade s článkom 5 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami. Dánsko sa preto nezúčastňuje na vykonávaní tohto rozhodnutia a teda neprispieva na financovanie tejto misie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vojenská poradná misia Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (ďalej len „EUMAM RCA“) sa začína 16. marca 2015.

Článok 2

Veliteľ misie EÚ EUMAM RCA sa týmto s okamžitou účinnosťou poveruje začatím vykonávania misie.

Článok 3

V článku 4 rozhodnutia (SZBP) 2015/78 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Misia EUMAM RCA sa začne rozhodnutím Rady k dátumu, ktorý odporučí veliteľ misie po schválení plánu misie a, ak je to potrebné, dodatočných pravidiel nasadenia.“

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 16. marca 2015

Za Radu

predsedníčka

F. MOGHERINI


(1)  Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2015, s. 8.


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/41


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ, Euratom) 2015/443

z 13. marca 2015

o bezpečnosti v Komisii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 249,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k zmluvám, a najmä na jeho článok 18,

keďže:

(1)

Cieľom politiky v oblasti bezpečnosti v Komisii je umožniť jej pracovať v bezpečnom a chránenom prostredí, a to vďaka prijatiu jednotného a integrovaného prístupu k jej bezpečnosti, poskytnutiu náležitej úrovne ochrany osôb, majetku a informácií úmernej zisteným rizikám a efektívnemu a včasnému zaisteniu bezpečnosti.

(2)

Komisia podobne ako ostatné medzinárodné orgány čelí závažným hrozbám a výzvam v oblasti bezpečnosti, najmä v súvislosti s terorizmom, kybernetickými útokmi a politickou a obchodnou špionážou.

(3)

Európska komisia uzavrela dohody o otázkach bezpečnosti týkajúce sa jej najväčších pracovísk s vládami Belgicka, Luxemburska a Talianska (1). V týchto dohodách sa potvrdzuje, že za bezpečnosť Komisie zodpovedá samotná Komisia.

(4)

V záujme zaistenia bezpečnosti osôb, majetku a informácií môže byť nutné, aby Komisia prijala opatrenia v oblastiach chránených základnými právami zakotvenými v Charte základných práv a v Európskom dohovore o ľudských právach a uznanými Súdnym dvorom EÚ.

(5)

Každé takéto opatrenie by preto malo byť opodstatnené úmerne k významu záujmu, ktorý je určené chrániť, malo by byť primerané a malo by sa ním zabezpečovať úplné dodržiavanie základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu údajov.

(6)

V rámci systému, v ktorom sa musia dodržiavať zásady právneho štátu a základné práva, sa Komisia musí usilovať o náležitú úroveň bezpečnosti svojich zamestnancov, majetku a informácií, ktorá zabezpečuje, že Komisia môže vykonávať svoje činnosti, pričom sa základné práva neobmedzujú nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné.

(7)

Bezpečnosť v Komisii vychádza zo zásad zákonnosti, transparentnosti, proporcionality a zodpovednosti.

(8)

Zamestnanci poverení prijímaním bezpečnostných opatrení by nemali byť žiadnym spôsobom znevýhodňovaní z dôvodu ich konania, pokiaľ toto konanie nepresiahlo rozsah ich poverenia alebo nebolo v rozpore so zákonom. Toto rozhodnutie treba preto považovať za služobný pokyn v zmysle služobného poriadku.

(9)

Komisia by mala podniknúť vhodné iniciatívy na podporu a posilnenie kultúry bezpečnosti, a to efektívnejším zaisťovaním bezpečnosti, zlepšovaním riadenia bezpečnosti, ďalším posilňovaním sietí a spolupráce s príslušnými orgánmi na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni a zlepšovaním monitorovania a kontroly vykonávania bezpečnostných opatrení.

(10)

Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ako funkčne nezávislého orgánu Únie významne ovplyvnilo bezpečnostné záujmy Komisie, a preto je nutné vypracovať pravidlá a postupy spolupráce v oblasti ochrany a bezpečnosti medzi ESVČ a Komisiou, najmä v súvislosti s plnením povinnosti Komisie vynaložiť primeranú starostlivosť o zamestnancov Komisie, ktorí pôsobia na delegáciách Únie.

(11)

Bezpečnostná politika Komisie by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými internými procesmi a postupmi, ktoré môžu zahŕňať bezpečnostný prvok. Patrí sem najmä riadenie kontinuity činností, ktoré sa zameriava na zachovanie dôležitých funkcií Komisie v prípade prerušenia prevádzky, a proces ARGUS na koordináciu multisektorových krízových situácií.

(12)

Bez ohľadu na opatrenia, ktoré už boli zavedené v čase prijatia tohto rozhodnutia a oznámené európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (2), na každé opatrenie podľa tohto rozhodnutia týkajúce sa spracovávania osobných údajov sa vzťahujú vykonávacie predpisy v súlade s článkom 21, ktoré stanovujú náležité záruky pre dotknuté osoby.

(13)

Je preto potrebné, aby Komisia preskúmala, aktualizovala a konsolidovala existujúci regulačný základ týkajúci sa bezpečnosti v Komisii.

(14)

Malo by sa preto zrušiť rozhodnutie Komisie K(94) 2129 (3),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„majetok“ je všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok a imanie Komisie;

2.

„oddelenie Komisie“ je akékoľvek generálne riaditeľstvo či útvar Komisie alebo kabinet člena Komisie;

3.

„komunikačný a informačný systém“ alebo „CIS“ je každý systém, ktorý umožňuje manipuláciu s informáciami v elektronickej podobe, vrátane všetkých prostriedkov potrebných na jeho prevádzku, ako aj infraštruktúry, organizácie, zamestnancov a informačných zdrojov;

4.

„kontrola rizík“ je akékoľvek bezpečnostné opatrenie, v prípade ktorého možno odôvodnene očakávať, že slúži na účinnú kontrolu bezpečnostného rizika tým, že mu predchádza, že toto riziko znižuje, že sa ním možno tomuto riziku vyhnúť alebo ho možno preniesť;

5.

„krízová situácia“ je okolnosť, udalosť, incident alebo mimoriadna udalosť (alebo ich sled či kombinácia), ktoré predstavujú závažnú alebo bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu pre Komisiu, bez ohľadu na ich pôvod;

6.

„údaje“ sú informácie v podobe, ktorá umožňuje ich oznámenie, zaznamenanie alebo spracovanie;

7.

„člen Komisie zodpovedný za bezpečnosť“ je člen Komisie, do ktorého právomoci patrí Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť;

8.

„osobné údaje“ sú údaje podľa definície v článku 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (4);

9.

„objekt“ je všetok nehnuteľný alebo pridružený majetok a imanie Komisie;

10.

„prevencia rizika“ sú bezpečnostné opatrenia, o ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že zabránia bezpečnostnému riziku, že ho oddialia alebo pozastavia;

11.

„bezpečnostné riziko“ je kombinácia úrovne hrozby, úrovne zraniteľnosti a možného vplyvu nejakej udalosti;

12.

„bezpečnosť v Komisii“ je bezpečnosť osôb, majetku a informácií v Komisii, a najmä fyzická integrita osôb a majetku, integrita, dôvernosť a dostupnosť informácií a komunikačných a informačných systémov, ako aj nerušený chod činností Komisie;

13.

„bezpečnostné opatrenie“ je každé opatrenie prijaté v súlade s týmto rozhodnutím s cieľom získať kontrolu nad bezpečnostnými rizikami;

14.

„služobný poriadok“ je Služobný poriadok úradníkov Európskej únie stanovený nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (5) a jeho doplňujúce akty;

15.

„bezpečnostná hrozba“ je udalosť alebo činiteľ, v prípade ktorých možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivo ovplyvnia bezpečnosť, ak sa na ne nebude reagovať alebo ak sa nad nimi nezíska kontrola;

16.

„bezprostredná bezpečnostná hrozba“ je bezpečnostná hrozba, ktorá sa vyskytne bez predchádzajúceho varovania, resp. len s veľmi krátkym predchádzajúcim varovaním;

17.

„závažná bezpečnostná hrozba“ je bezpečnostná hrozba, v prípade ktorej možno odôvodnene očakávať, že povedie k stratám na životoch, vážnemu zraneniu alebo vážnej ujme, veľkým škodám na majetku, vyzradeniu vysoko citlivých informácií, narušeniu IT systémov alebo dôležitých prevádzkových kapacít Komisie;

18.

„zraniteľnosť“ je slabá stránka akejkoľvek povahy, v prípade ktorej možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivo ovplyvní bezpečnosť v Komisii, ak sa zneužije v rámci jednej alebo viacerých hrozieb.

Článok 2

Predmet úpravy

1.   V tomto rozhodnutí sa stanovujú ciele, základné zásady, organizácia a povinnosti týkajúce sa bezpečnosti v Komisii.

2.   Toto rozhodnutie sa uplatňuje na všetky oddelenia Komisie a vo všetkých objektoch Komisie. Na zamestnancov Komisie pôsobiacich na delegáciách Únie sa vzťahujú bezpečnostné pravidlá Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (6).

3.   Bez ohľadu na akékoľvek osobitné ustanovenia týkajúce sa konkrétnych skupín zamestnancov, sa toto rozhodnutie uplatňuje na členov Komisie, zamestnancov Komisie zamestnaných podľa služobného poriadku a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, národných expertov vyslaných do Komisie, poskytovateľov služieb a ich zamestnancov, stážistov a všetky osoby s prístupom do budov Komisie alebo k ostatnému majetku, alebo na informácie, s ktorými manipuluje Komisia.

4.   Ustanovenia tohto rozhodnutia sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie Komisie 2002/47/ES, ESUO, Euratom (7), rozhodnutie Komisie 2004/563/ES, Euratom (8), rozhodnutie Komisie K(2006) 1623 (9) a rozhodnutie Komisie K(2006) 3602 (10).

KAPITOLA 2

ZÁSADY

Článok 3

Zásady bezpečnosti v Komisii

1.   Pri vykonávaní tohto rozhodnutia Komisia zabezpečuje súlad so zmluvami, a najmä s Chartou základných práv a s Protokolom č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, s dohodami uvedenými v odôvodnení 2, s akýmikoľvek platnými predpismi vnútroštátneho práva, ako aj s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Ak to bude potrebné, vydá sa v tejto súvislosti v zmysle článku 21 ods. 2 bezpečnostné oznámenie obsahujúce usmernenia.

2.   Bezpečnosť v Komisii vychádza zo zásad zákonnosti, transparentnosti, proporcionality a zodpovednosti.

3.   Zásada zákonnosti predstavuje potrebu konať pri vykonávaní tohto rozhodnutia prísne v medziach právneho rámca, ako aj potrebu zabezpečiť súlad s právnymi požiadavkami.

4.   Akékoľvek bezpečnostné opatrenie sa prijme otvorene, pokiaľ nemožno odôvodnene očakávať, že by to oslabilo jeho účinok. Adresáti bezpečnostného opatrenia sú vopred informovaní o dôvodoch a vplyve opatrenia, pokiaľ nemožno odôvodnene očakávať, že poskytnutím takýchto informácií bude oslabený účinok opatrenia. V takom prípade je adresát bezpečnostného opatrenia informovaný po tom, ako skončilo riziko oslabenia účinku daného bezpečnostného opatrenia.

5.   Oddelenia Komisie zabezpečia, aby sa bezpečnostné otázky zohľadňovali od začiatku rozvoja a vykonávania politík, rozhodnutí, programov, projektov a činností Komisie, za ktoré sú tieto oddelenia zodpovedné. Na tento účel zapoja Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť vo všeobecnosti a hlavného úradníka Komisie pre informačnú bezpečnosť už v najskoršej fáze prípravy IT systémov.

6.   Komisia v prípade potreby spolupracuje s príslušnými orgánmi hostiteľského štátu, ostatných členských štátov a ostatných inštitúcií, agentúr alebo orgánov EÚ tam, kde je to možné, pričom zohľadní opatrenia, ktoré tieto orgány prijali alebo naplánovali na riešenie príslušného bezpečnostného rizika.

Článok 4

Povinnosť dodržiavať právne predpisy

1.   Dodržiavanie tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích predpisov, ako aj bezpečnostných opatrení a pokynov vydaných poverenými zamestnancami je povinné.

2.   Nedodržiavanie bezpečnostných predpisov môže viesť k disciplinárnemu konaniu v súlade so zmluvami a služobným poriadkom, k zmluvným sankciám a/alebo súdnemu konaniu podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov.

KAPITOLA 3

ZAISŤOVANIE BEZPEČNOSTI

Článok 5

Poverení zamestnanci

1.   Iba zamestnancom oprávneným na základe osobitného poverenia, ktoré im udeľuje generálny riaditeľ pre ľudské zdroje a bezpečnosť vzhľadom na ich súčasnú pracovnú náplň, sa môže zveriť právomoc prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

1.

nosenie ručných zbraní;

2.

vykonávanie bezpečnostného vyšetrovania uvedeného v článku 13;

3.

prijímanie bezpečnostných opatrení uvedených v článku 12, tak ako sa uvádza v poverení.

2.   Poverenia uvedené v odseku 1 sa udeľujú na obdobie, ktoré nepresiahne obdobie, počas ktorého daná osoba zastáva pozíciu alebo funkciu, v súvislosti s ktorými sa poverenie udeľuje. Poverenia sa udeľujú v súlade s platnými ustanoveniami uvedenými v článku 3 ods. 1.

3.   Pokiaľ ide o poverených zamestnancov, toto rozhodnutie predstavuje služobný pokyn v zmysle článku 21 služobného poriadku.

Článok 6

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa bezpečnostných opatrení

1.   Pri prijímaní bezpečnostných opatrení Komisia, pokiaľ je to objektívne možné, zabezpečí najmä, že:

a)

požiada o podporu alebo pomoc dotknutý štát len za predpokladu, že tento štát je buď členským štátom Európskej únie, alebo, ak ním nie je, zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach, prípadne tento štát poskytuje záruky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s právami zaručenými uvedeným dohovorom;

b)

postúpi informácie o osobách príjemcom iným, než sú inštitúcie a orgány Spoločenstva, na ktorých sa nevzťahujú vnútroštátne právne predpisy prijaté podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (11), len v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001;

c)

ak osoba predstavuje bezpečnostnú hrozbu, akékoľvek bezpečnostné opatrenie bude namierené voči tejto osobe, a že sa od danej osoby môže vymáhať uhradenie vzniknutých nákladov. Takéto bezpečnostné opatrenia môžu byť namierené voči iným osobám, len ak je nutné zabezpečiť kontrolu nad bezprostrednou alebo závažnou bezpečnostnou hrozbou a ak sú splnené tieto podmienky:

a)

plánované opatrenia voči osobe, ktorá predstavuje bezpečnostnú hrozbu, nemožno prijať alebo pravdepodobne budú neúčinné;

b)

Komisia nemôže bezpečnostnú hrozbu dostať pod kontrolu len vlastným pričinením alebo tak nemôže urobiť včas;

c)

opatrenie nepredstavuje neprimerané ohrozenie inej osoby a jej práv.

2.   Riaditeľstvo pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť zostaví prehľad bezpečnostných opatrení, ktoré si môžu vyžadovať príkaz sudcu v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi členských štátov, v ktorých má Komisia svoje objekty.

3.   Riaditeľstvo pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť sa môže obrátiť na dodávateľa, aby ten pod vedením a dohľadom riaditeľstva pre bezpečnosť vykonával úlohy súvisiace s bezpečnosťou.

Článok 7

Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa osôb

1.   Osobám, ktoré sa nachádzajú v objektoch Komisie, sa poskytne náležitá úroveň ochrany, pričom sa zohľadnia požiadavky v oblasti bezpečnosti a ochrany.

2.   V prípade závažných bezpečnostných rizík Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť poskytne priamu ochranu členom Komisie alebo ostatným zamestnancom, ak z posúdenia hrozby vyplynie, že takáto ochrana je potrebná na zaistenie ich ochrany a bezpečnosti.

3.   V prípade závažných bezpečnostných rizík môže Komisia nariadiť evakuáciu svojich objektov.

4.   Obetiam nehôd alebo útokov v objektoch Komisie sa poskytne pomoc.

5.   S cieľom predchádzať bezpečnostným rizikám a získať nad nimi kontrolu môžu poverení zamestnanci vykonávať previerky osôb, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia, a to s cieľom stanoviť, či poskytnutie prístupu do objektov Komisie alebo k informáciám Komisie danej osobe nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu. Na tento účel a v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a ustanoveniami uvedenými v článku 3 ods. 1 môžu poverení zamestnanci:

a)

využiť akýkoľvek zdroj informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, berúc do úvahy spoľahlivosť tohto zdroja informácií;

b)

nahliadnuť do osobného spisu alebo údajov, ktoré Komisia vedie v súvislosti s danou osobou, ktorú zamestnáva alebo má v úmysle zamestnať, alebo v prípade zamestnancov dodávateľov, ak je to riadne odôvodnené.

Článok 8

Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa fyzickej bezpečnosti a majetku

1.   Bezpečnosť majetku sa zaistí uplatňovaním náležitých fyzických a technických ochranných opatrení a zodpovedajúcich postupov (ďalej len „fyzická bezpečnosť“), čím sa vytvorí viacvrstvový systém.

2.   Na základe tohto článku sa môžu prijímať opatrenia s cieľom chrániť osoby alebo informácie v Komisii, ako aj majetok.

3.   Medzi ciele fyzickej bezpečnosti patrí:

predchádzať aktom násilia voči členom Komisie alebo osobám, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia,

predchádzať špionáži a odpočúvaniu v prípade citlivých alebo utajovaných skutočností,

predchádzať krádežiam, vandalizmu, sabotáži a ďalším násilným činom zameraným na poškodenie alebo zničenie budov a majetku Komisie,

umožniť prešetrovanie a vyšetrovanie bezpečnostných incidentov, okrem iného aj prostredníctvom kontroly záznamov o vstupoch a odchodoch, pokrytia kamerovým systémom (CCTV), záznamov telefonických hovorov a podobných údajov, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2 nižšie, a ďalších zdrojov informácií.

4.   Fyzická bezpečnosť zahŕňa:

politiku prístupu, ktorá sa uplatňuje na všetky osoby alebo vozidlá, ktoré potrebujú prístup do objektov Komisie vrátane parkovísk,

systém kontroly prístupu, ktorý zahŕňa strážnu službu, technické vybavenie a opatrenia, informačné systémy alebo kombináciu všetkých týchto prvkov.

5.   Na zaistenie fyzickej bezpečnosti sa môžu podniknúť tieto kroky:

zaznamenávanie vstupov do objektov Komisie a odchodov z nich v prípade osôb, vozidiel, tovaru a vybavenia,

kontroly totožnosti v objektoch Komisie,

kontroly vozidiel, tovaru a vybavenia vizuálne alebo technickými prostriedkami,

zabraňovanie vstupu neoprávnených osôb, vozidiel a tovaru do objektov Komisie.

Článok 9

Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa informácií

1.   Bezpečnosť informácií sa vzťahuje na všetky informácie, s ktorými manipuluje Komisia.

2.   Bezpečnosť informácií, bez ohľadu na jej podobu, musí vyvažovať transparentnosť, proporcionalitu, zodpovednosť a efektívnosť s potrebou ochrany informácií pred neoprávneným prístupom, použitím, zverejnením, zmenou alebo zničením.

3.   Bezpečnosť informácií je zameraná na ochranu dôvernosti, celistvosti a dostupnosti.

4.   Na klasifikáciu informácií a na vypracovanie primeraných bezpečnostných opatrení, postupov a noriem vrátane zmierňujúcich opatrení sa preto použijú procesy riadenia rizík.

5.   Tieto všeobecné zásady týkajúce sa bezpečnosti informácií sa musia uplatňovať najmä pokiaľ ide o:

a)

„utajovanú skutočnosť Európskej únie“ (ďalej len „utajovaná skutočnosť EÚ“), teda každú informáciu alebo vec označenú stupňom utajenia EÚ, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo v rôznej miere poškodiť záujmy Európskej únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov;

b)

„citlivú neutajovanú skutočnosť“, teda informáciu alebo vec, ktorú Komisia musí chrániť z dôvodu právnych záväzkov stanovených v zmluvách alebo aktoch prijatých na ich vykonávanie, a/alebo z dôvodu citlivosti týchto informácií či vecí. Medzi citlivé neutajované skutočnosti patria, okrem iného, informácie alebo veci, ktoré sú chránené služobným tajomstvom, ako sa uvádza v článku 339 ZFEÚ, informácie, na ktoré sa vzťahujú záujmy chránené podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (12) v spojení s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, alebo osobné údaje v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 45/2001.

6.   Na citlivé neutajované skutočnosti sa vzťahujú pravidlá týkajúce sa manipulácie s nimi a ich uchovávania. Citlivé neutajované skutočnosti sa môžu poskytnúť len tým osobám, ktoré ich potrebujú poznať. Ak sa to bude považovať za nutné na účinnú ochranu dôvernosti takýchto informácií, musia byť označené bezpečnostným označením a zodpovedajúcimi pokynmi na manipuláciu s nimi, ktoré schválil generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť. Ak sa s takýmito informáciami manipuluje v rámci komunikačných a informačných systémov alebo sa takéto informácie v rámci takýchto systémov uchovávajú, tieto informácie musia byť chránené aj v súlade s rozhodnutím K(2006) 3602, jeho vykonávacími predpismi a zodpovedajúcimi normami.

7.   Každá osoba, ktorá je zodpovedná za vyzradenie alebo stratu utajovaných skutočností EÚ alebo citlivých neutajovaných skutočností, ktoré sú takto identifikované v pravidlách upravujúcich ich manipuláciu alebo uchovávanie, môže podliehať disciplinárnemu konaniu v súlade so služobným poriadkom. Takéto disciplinárne konanie nemá vplyv na akékoľvek ďalšie právne alebo trestné konanie zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov v súlade s ich zákonmi a inými právnymi predpismi, ani na zmluvné prostriedky nápravy.

Článok 10

Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa komunikačných a informačných systémov

1.   Všetky komunikačné a informačné systémy (ďalej len „CIS“), ktoré Komisia používa, sú prevádzkované v súlade s bezpečnostnou politikou Komisie vzťahujúcou sa na informačné systémy, ako sa uvádza v rozhodnutí K(2006) 3602, jeho vykonávacích predpisoch a zodpovedajúcich bezpečnostných normách.

2.   Útvary Komisie, ktoré vlastnia, spravujú alebo prevádzkujú CIS, umožnia ostatným inštitúciám, agentúram, orgánom EÚ alebo iným organizáciám prístup k týmto systémom len za predpokladu, že tieto inštitúcie, agentúry, orgány EÚ alebo iné organizácie dokážu poskytnúť primeranú záruku, že ich IT systémy sú chránené na úrovni, ktorá je rovnocenná s úrovňou, ktorú zabezpečuje politika Komisie vzťahujúca sa na informačné systémy, ako sa uvádza v rozhodnutí K(2006) 3602, jeho vykonávacích predpisoch a zodpovedajúcich bezpečnostných normách. Komisia tento súlad monitoruje a v prípade závažného nedodržania súladu alebo pretrvávajúceho porušovania je oprávnená zakázať prístup ku CIS.

Článok 11

Forenzná analýza týkajúca sa kybernetickej bezpečnosti

Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť je zodpovedné najmä za vykonávanie forenznej technickej analýzy v spolupráci s príslušnými oddeleniami Komisie na podporu bezpečnostných vyšetrovaní uvedených v článku 13 v súvislosti s činnosťou kontrarozviedky, únikom údajov, kybernetickými útokmi a bezpečnosťou informačných systémov.

Článok 12

Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa osôb a predmetov

1.   S cieľom zaistiť bezpečnosť v Komisii, predchádzať rizikám a získať nad nimi kontrolu môžu zamestnanci poverení podľa článku 5 prijať v súlade so zásadami stanovenými v článku 3, okrem iného, jedno alebo viacero z týchto bezpečnostných opatrení:

a)

zaistenie bezpečnosti miesta a dôkazov vrátane záznamov o vstupoch a odchodoch a záznamov kamerových systémov v prípade incidentov alebo správania, ktoré môžu viesť k administratívnemu, disciplinárnemu, občianskemu alebo trestnému konaniu;

b)

obmedzené opatrenia týkajúce sa osôb, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu, vrátane príkazov osobám, aby opustili objekty Komisie, sprevádzania osôb pri odchode z objektov Komisie, zakázania vstupu osobám do objektov Komisie na určitý čas, ktorý bude vymedzený v súlade s kritériami určenými vo vykonávacích predpisoch;

c)

obmedzené opatrenia týkajúce sa predmetov, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu, vrátane odstránenia, zadržania a likvidácie predmetov;

d)

prehľadávanie objektov Komisie vrátane kancelárií, ktoré sa v týchto objektov nachádzajú;

e)

prehľadávanie CIS a vybavenia, telefónnych a telekomunikačných prevádzkových údajov, logovacích súborov, používateľských účtov atď.;

f)

ďalšie osobitné bezpečnostné opatrenia s podobným účinkom s cieľom predchádzať bezpečnostným rizikám a získať nad nimi kontrolu, najmä v kontexte práv Komisie ako prenajímateľa alebo ako zamestnávateľa v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.   Za výnimočných okolností môžu zamestnanci riaditeľstva pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť poverení podľa článku 5 prijať akékoľvek naliehavé nevyhnutné opatrenia, a to v prísnom súlade so zásadami stanovenými v článku 3. Čo najskôr po prijatí uvedených opatrení budú o tom informovať riaditeľa riaditeľstva pre bezpečnosť, ktorý požiada generálneho riaditeľa pre ľudské zdroje a bezpečnosť o príslušné poverenie, ktorým sa potvrdia prijaté opatrenia a povolia akékoľvek ďalšie nevyhnutné kroky, pričom v prípade potreby spolupracujú s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

3.   Bezpečnostné opatrenia podľa tohto článku sa musia zadokumentovať buď v čase ich prijatia, alebo, v prípade bezprostredného rizika alebo krízovej situácie, v primeranom čase po tom, ako boli prijaté. V druhom uvedenom prípade musí dokumentácia takisto obsahovať prvky, z ktorých sa vychádzalo pri posudzovaní existencie bezprostredného rizika alebo krízovej situácie. Dokumentácia môže byť stručná, ale mala by byť vyhotovená takým spôsobom, aby sa osobe, na ktorú sa opatrenie vzťahuje, umožnilo uplatniť si právo na obhajobu a právo na ochranu osobných údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001, a aby sa umožnila kontrola zákonnosti daného opatrenia. Žiadne informácie o osobitných bezpečnostných opatreniach určených zamestnancovi nebudú súčasťou jeho osobného spisu.

4.   Pri prijímaní bezpečnostných opatrení podľa písmena b) Komisia okrem toho zaručí, aby dotknutá osoba mala možnosť kontaktovať advokáta alebo osobu, ktorej dôveruje, a bola oboznámená s jej právom obrátiť sa na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

Článok 13

Vyšetrovania

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 86 služobného poriadku, príloha IX k nemu a akékoľvek osobitné dojednanie medzi Komisiou a ESVČ, ako napríklad osobitné dojednanie, ktoré 28. mája 2014 podpísalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre ľudské zdroje a bezpečnosť s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a ktoré sa týka povinnosti vynaložiť primeranú starostlivosť o zamestnancov Komisie pôsobiacich na delegáciách Únie, bezpečnostné vyšetrovanie sa môže vykonať:

a)

v prípade incidentov ovplyvňujúcich bezpečnosť v Komisii, ako aj v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu;

b)

v prípade potenciálnych únikov, nesprávnej manipulácie s citlivými neutajovanými skutočnosťami, utajovanými skutočnosťami EÚ alebo utajovanými skutočnosťami Euratom alebo ich vyzradenia;

c)

v kontexte činností kontrarozviedky a v rámci boja proti terorizmu;

d)

v prípade závažných kybernetických incidentov.

2.   Rozhodnutie vykonať bezpečnostné vyšetrovanie prijíma generálny riaditeľ pre ľudské zdroje a bezpečnosť, ktorý je aj príjemcom vyšetrovacej správy.

3.   Bezpečnostné vyšetrovanie môžu vykonávať len špecializovaní zamestnanci Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť, riadne poverení podľa článku 5.

4.   Poverení zamestnanci uplatňujú svoju právomoc vykonávať bezpečnostné vyšetrovanie nezávisle, ako sa uvádza v poverení, a majú právomoci uvedené v článku 12.

5.   Poverení zamestnanci, ktorí majú právomoc vykonávať bezpečnostné vyšetrovanie, môžu zhromažďovať informácie zo všetkých dostupných zdrojov v súvislosti s akýmikoľvek priestupkami alebo trestnými činmi spáchanými v objektoch Komisie, do ktorých boli zapojené osoby uvedené v článku 2 ods. 3 buď ako obete, alebo páchatelia takýchto priestupkov alebo činov.

6.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť v prípade potreby informuje príslušné orgány hostiteľského členského štátu alebo ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu, a najmä vtedy, ak vyšetrovanie preukázalo, že došlo k spáchaniu trestného činu. V tejto súvislosti môže Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť v prípade potreby poskytnúť podporu orgánom hostiteľského členského štátu alebo ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu.

7.   V prípade závažných kybernetických incidentov Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť úzko spolupracuje s Generálnym riaditeľstvom pre informatiku, ktoré mu poskytne podporu pri všetkých technických záležitostiach. Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť po konzultácii s Generálnym riaditeľstvom pre informatiku rozhoduje o tom, či je vhodné informovať príslušné orgány hostiteľskej krajiny alebo ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu. Na podporu ostatných inštitúcií a agentúr EÚ, ktoré môžu byť incidentom zasiahnuté, sa využije útvar na koordináciu incidentov pôsobiaci v rámci tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach.

8.   O bezpečnostných vyšetrovaniach sa vedie dokumentácia.

Článok 14

Vymedzenie právomocí v súvislosti s bezpečnostnými vyšetrovaniami a ďalšími druhmi prešetrovania

1.   Ak riaditeľstvo pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť vykonáva bezpečnostné vyšetrovanie, ako sa uvádza v článku 13, a ak toto vyšetrovanie patrí do právomoci Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) alebo Vyšetrovacieho a disciplinárneho úradu Komisie (IDOC), riaditeľstvo pre bezpečnosť sa s týmito orgánmi bezodkladne spojí s cieľom neohroziť neskoršie kroky úradu OLAF alebo IDOC. Riaditeľstvo pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť v prípade potreby vyzve úrad OLAF alebo IDOC, aby sa do prešetrovania zapojili.

2.   Bezpečnostné vyšetrovanie uvedené v článku 13 sa vykoná bez toho, aby boli dotknuté právomoci úradu OLAF a IDOC, ako sa stanovuje v predpisoch upravujúcich činnosť týchto úradov. Riaditeľstvo pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť môže byť požiadané, aby poskytlo technickú pomoc pri vyšetrovaní, ktoré začne úrad OLAF alebo IDOC.

3.   Riaditeľstvo pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť môže byť požiadané, aby pomohlo zamestnancom úradu OLAF po ich príchode do objektov Komisie v záujme uľahčenia ich pracovných úloh v súlade s článkom 3 ods. 5 a článkom 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13). Riaditeľstvo pre bezpečnosť informuje o takýchto žiadostiach o pomoc generálneho tajomníka a generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť, alebo, ak sa takéto vyšetrovanie vykonáva v objektoch Komisie, kde pracujú jej členovia alebo generálny tajomník, predsedu Komisie a komisára zodpovedného za ľudské zdroje.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 22 písm. a) služobného poriadku, ak daný prípad môže patriť do právomoci riaditeľstva pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť, ako aj do právomoci úradu IDOC, riaditeľstvo pre bezpečnosť pri podávaní hlásenia generálnemu riaditeľovi pre ľudské zdroje v súlade s článkom 13 v čo najskoršej možnej fáze informuje o tom, či existujú dôvody, na základe ktorých by sa mal záležitosti ujať úrad IDOC. Za moment, kedy táto fáza nastane, sa bude považovať skončenie bezprostrednej bezpečnostnej hrozby. O záležitosti rozhodne generálny riaditeľ pre ľudské zdroje a bezpečnosť.

5.   Ak daný prípad môže patriť do právomoci riaditeľstva pre bezpečnosť na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje a bezpečnosť, ako aj do právomoci úradu OLAF, riaditeľstvo pre bezpečnosť bezodkladne podá hlásenie generálnemu riaditeľovi pre ľudské zdroje a bezpečnosť a v čo najskoršej možnej fáze o tom informuje generálneho riaditeľa úradu OLAF. Za moment, kedy táto fáza nastane, sa bude považovať skončenie bezprostrednej bezpečnostnej hrozby.

Článok 15

Bezpečnostné inšpekcie

1.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť vykonáva bezpečnostné inšpekcie s cieľom overiť, či útvary Komisie a osoby dodržiavajú toto rozhodnutie a jeho vykonávacie predpisy, a vypracovať odporúčania, ak to bude považovať za potrebné.

2.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť v prípade potreby vykonáva bezpečnostné inšpekcie, bezpečnostné monitorovanie alebo hodnotiace návštevy s cieľom overiť, či bezpečnosť zamestnancov, majetku a informácií Komisie, za ktoré zodpovedajú ostatné inštitúcie, agentúry alebo orgány Únie, členské štáty, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie, je náležite chránená v súlade s bezpečnostnými pravidlami, predpismi a normami, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s pravidlami, predpismi a normami Komisie. V prípade potreby a v duchu dobrej spolupráce medzi správnymi orgánmi zahŕňajú tieto bezpečnostné inšpekcie aj inšpekcie vykonané v súvislosti s výmenou utajovaných skutočností s ostatnými inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie, členskými štátmi, tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.

3.   Tento článok sa uplatňuje mutatis mutandis na zamestnancov Komisie pôsobiacich na delegáciách Únie bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek osobitné dojednanie medzi Komisiou a ESVČ, ako napríklad osobitné dojednanie, ktoré 28. mája 2014 podpísalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre ľudské zdroje a bezpečnosť s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a ktoré sa týka povinnosti vynaložiť primeranú starostlivosť o zamestnancov Komisie pôsobiacich na delegáciách Únie.

Článok 16

Stavy pohotovosti a riadenie krízových situácií

1.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť je v očakávaní hrozieb a incidentov ovplyvňujúcich bezpečnosť v Komisii alebo v reakcii na nich zodpovedné za zavedenie vhodných opatrení pre prípad stavu pohotovosti, ako aj opatrení potrebných na riadenie krízových situácií.

2.   Opatrenia pre prípad stavu pohotovosti uvedené v odseku 1 musia byť úmerné úrovni bezpečnostnej hrozby. Stupne pohotovosti sa stanovia v úzkej spolupráci s príslušnými útvarmi ostatných inštitúcií, agentúr a orgánov Únie a s členským štátom alebo členskými štátmi, v ktorých sa nachádzajú objekty Komisie.

3.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť je kontaktným bodom pre stavy pohotovosti a riadenie krízových situácií.

KAPITOLA 4

ORGANIZÁCIA

Článok 17

Všeobecné povinnosti útvarov Komisie

1.   Povinnosti Komisie uvedené v tomto rozhodnutí plní Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť pod vedením a zodpovednosťou člena Komisie zodpovedného za bezpečnosť.

2.   Osobitné dojednania týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti sú definované v rozhodnutí K(2006) 3602.

3.   Zodpovednosť za vykonávanie tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích predpisov a za jeho každodenné dodržiavanie sa môže delegovať na iné oddelenia Komisie vždy, keď decentralizované zaisťovanie bezpečnosti ponúka výrazné úspory z hľadiska účinnosti, využívania zdrojov alebo časové úspory, napríklad vzhľadom na geografickú polohu dotknutých útvarov.

4.   Ak sa uplatňuje odsek 3, Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť a v prípade potreby generálny riaditeľ pre informatiku uzavrú dohody s jednotlivými oddeleniami Komisie, v ktorých jasne definujú úlohy a zodpovednosť za vykonávanie a monitorovanie bezpečnostných politík.

Článok 18

Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť

1.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť je zodpovedné najmä za:

1.

vypracovanie bezpečnostnej politiky Komisie, vykonávacích predpisov a bezpečnostných oznámení;

2.

zhromažďovanie informácií s cieľom posúdiť bezpečnostné hrozby a riziká a všetky otázky, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť v Komisii;

3.

vykonávanie protielektronického sledovania a ochrany vo všetkých pracoviskách Komisie pri náležitom zohľadnení posúdenia hrozieb a dôkazov o neoprávnených činnostiach proti záujmom Komisie;

4.

poskytovanie nepretržitej pohotovostnej služby pre útvary a zamestnancov Komisie pre prípad, že sa vyskytne akákoľvek otázka súvisiaca s ochranou alebo bezpečnosťou;

5.

vykonávanie bezpečnostných opatrení zameraných na zmiernenie bezpečnostného rizika, ako aj rozvoj a udržiavanie vhodných CIS určených na plnenie jeho prevádzkových potrieb, najmä v oblasti kontroly fyzického prístupu, správy bezpečnostných povolení a manipulácie s citlivými a utajovanými skutočnosťami EÚ;

6.

zvyšovanie informovanosti, organizovanie cvičení a nácvikov a poskytovanie odbornej prípravy a poradenstva vo všetkých otázkach súvisiacich s bezpečnosťou v Komisii s cieľom podporiť kultúru bezpečnosti a vytvoriť skupinu zamestnancov náležite zaškolených v oblasti bezpečnosti.

2.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť bez toho, aby boli dotknuté kompetencie a povinnosti ostatných útvarov Komisie, zabezpečí externú spoluprácu:

1.

s bezpečnostnými oddeleniami ostatných inštitúcií, agentúr a orgánov Únie v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti osôb, majetku a informácií v Komisii;

2.

s bezpečnostnými útvarmi, spravodajskými službami a útvarmi na posudzovanie hrozieb vrátane národných bezpečnostných orgánov členských štátov, tretích krajín a medzinárodných organizácií a subjektov o otázkach, ktoré majú vplyv na bezpečnosť osôb, majetku a informácií v Komisii;

3.

s policajnými zložkami a inými záchrannými službami v prípade všetkých bežných a núdzových záležitostí ovplyvňujúcich bezpečnosť Komisie;

4.

s bezpečnostnými orgánmi ostatných inštitúcií, agentúr a orgánov Únie, členských štátov a tretích krajín v oblasti reakcie na kybernetické útoky, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť v Komisii;

5.

v súvislosti s prijímaním, posudzovaním a šírením spravodajských informácií o teroristických hrozbách a špionážnej činnosti, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť v Komisii;

6.

v súvislosti s otázkami, ktoré sa týkajú utajovaných skutočností, ako sa osobitne uvádza v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (14).

3.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť je zodpovedné za bezpečný prenos informácií podľa tohto článku vrátane prenosu osobných údajov.

Článok 19

Skupina bezpečnostných expertov Komisie

Zriadi sa skupina bezpečnostných expertov Komisie poverená poskytovaním poradenstva Komisii, ak to bude nevyhnutné, o otázkach týkajúcich sa politiky vnútornej bezpečnosti a najmä o ochrane utajovaných skutočností EÚ.

Článok 20

Miestni bezpečnostní úradníci

1.   Každé oddelenie Komisie alebo kabinet vymenuje miestneho bezpečnostného úradníka, ktorý bude vystupovať ako hlavná kontaktná osoba medzi daným útvarom a Generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a bezpečnosť vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti v Komisii. V prípade potreby možno vymenovať jedného alebo viacerých zástupcov miestneho bezpečnostného úradníka. Miestny bezpečnostný úradník bude buď úradníkom, alebo dočasným zamestnancom.

2.   Ako hlavná kontaktná osoba v oblasti bezpečnosti v rámci svojho oddelenia Komisie alebo kabinetu podáva miestny bezpečnostný úradník v pravidelných intervaloch správu Generálnemu riaditeľstvu pre ľudské zdroje a bezpečnosť a svojim nadriadeným pracovníkom o bezpečnostných otázkach, ktoré sa týkajú jeho oddelenia Komisie, a bezodkladne aj o všetkých bezpečnostných incidentoch vrátane tých, pri ktorých mohli byť vyzradené utajované skutočnosti EÚ alebo citlivé neutajované skutočnosti.

3.   V záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti komunikačných a informačných systémov spolupracuje miestny bezpečnostný úradník s miestnym úradníkom informačnej bezpečnosti svojho oddelenia Komisie, ktorého úlohy a zodpovednosť sú stanovené v rozhodnutí K(2006) 3602.

4.   Miestny bezpečnostný úradník prispieva k bezpečnostným školeniam a aktivitám na zvyšovanie povedomia zameraným na osobitné potreby zamestnancov, dodávateľov a ostatných osôb, ktoré pracujú pod vedením jeho oddelenia Komisie.

5.   Miestnemu bezpečnostnému úradníkovi môžu byť na žiadosť Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť zverené osobitné úlohy v prípade závažného alebo bezprostredného bezpečnostného rizika alebo v prípade núdzovej situácie. Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť informuje o týchto osobitných úlohách generálneho riaditeľa alebo riaditeľa ľudských zdrojov na miestnom generálnom riaditeľstve, kde miestny bezpečnostný úradník pôsobí.

6.   Povinnosti miestneho bezpečnostného úradníka nemajú vplyv na úlohy ani povinnosti zverené miestnym úradníkom informačnej bezpečnosti, technikom bezpečnosti a zdravia pri práci, kontrolným úradníkom registra alebo akejkoľvek inej funkcii súvisiacej s povinnosťami v oblasti bezpečnosti alebo ochrany. Miestny bezpečnostný úradník s nimi spolupracuje s cieľom zabezpečiť jednotný a konzistentný prístup k bezpečnosti a účinný tok informácií o otázkach súvisiacich s bezpečnosťou v Komisii.

7.   Miestny bezpečnostný úradník má priamy prístup k svojmu generálnemu riaditeľovi alebo vedúcemu útvaru, pričom zároveň informuje svojich priamych nadriadených pracovníkov. Musí mať bezpečnostné povolenie na prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ aspoň po stupeň SECRET UE/EU SECRET.

8.   S cieľom podporovať výmenu informácií a najlepších postupov organizuje Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť aspoň dvakrát ročne konferenciu miestnych bezpečnostných úradníkov. Účasť miestnych bezpečnostných úradníkov na týchto konferenciách je povinná.

KAPITOLA 5

VYKONÁVANIE

Článok 21

Vykonávacie predpisy a bezpečnostné oznámenia

1.   Ak to bude potrebné, prijatie vykonávacích predpisov k tomuto rozhodnutiu bude podliehať osobitnému rozhodnutiu o poverení zo strany Komisie v prospech člena Komisie zodpovedného za otázky bezpečnosti, v plnom súlade s interným rokovacím poriadkom.

2.   Po získaní poverenia na základe uvedeného rozhodnutia Komisie môže člen Komisie zodpovedný za otázky bezpečnosti vypracovať bezpečnostné oznámenia obsahujúce bezpečnostné usmernenia a najlepšie postupy v rámci rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích predpisov.

3.   Komisia môže delegovať úlohy uvedené v prvom a druhom odseku tohto článku na generálneho riaditeľa pre ľudské zdroje a bezpečnosť prostredníctvom samostatného rozhodnutia o delegovaní, v plnom súlade so svojím rokovacím poriadkom.

KAPITOLA 6

RÔZNE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Spracovávanie osobných údajov

1.   Komisia spracováva osobné údaje potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

2.   Bez ohľadu na opatrenia, ktoré už boli zavedené v čase prijatia tohto rozhodnutia a oznámené európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (15), na každé opatrenie podľa tohto rozhodnutia týkajúce sa spracovávania osobných údajov (napr. týkajúce sa záznamov o vstupoch a odchodoch, záznamov kamerových systémov, záznamov telefonických hovorov prichádzajúcich do službukonajúceho pracoviska alebo operačných stredísk a podobných údajov), ktoré sa vyžaduje z bezpečnostných dôvodov alebo v rámci reakcie na krízu, sa vzťahujú vykonávacie predpisy v súlade s článkom 21, ktoré stanovujú náležité záruky pre dotknuté osoby.

3.   Generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť je zodpovedný za bezpečnosť akéhokoľvek spracovania osobných údajov vykonaného v kontexte tohto rozhodnutia.

4.   Uvedené vykonávacie predpisy a postupy sa prijmú po porade s úradníkom pre ochranu údajov a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

Článok 23

Transparentnosť

Toto rozhodnutie a jeho vykonávacie predpisy sa oznámia zamestnancom Komisie, ako aj všetkým osobám, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 24

Zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí

Rozhodnutie K(94) 2129 sa zrušuje.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 13. marca 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Pozri „Arrangement entre le Gouvernement belge et le Parlement européen, le Conseil, la Commission, le Comité économique et social européen, le Comité des régions, la Banque européenne d'investissement en matière de sécurité“ z 31. decembra 2004, „Accord de sécurité signé entre la Commission et le Gouvernement luxembourgeois“ z 20. januára 2007 a „Accordo tra il Governo italiano e la Commissione europea dell'energia atomica (Euratom) per l'istituzione di un Centro comune di ricerche nucleari di competenza generale“ z 22. júla 1959.

(2)  DPO-914.2, DPO-93.7, DPO-153.3, DPO-870.3, DPO-2831.2, DPO-1162.4, DPO-151.3, DPO-3302.1, DPO-508.6, DPO-2638.3, DPO-544.2, DPO-498.2, DPO-2692.2, DPO-2823.2.

(3)  Rozhodnutie Komisie K(94) 2129 z 8. septembra 1994 o úlohách bezpečnostného úradu.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a prijímajú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov) (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(6)  Rozhodnutie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 2013/C190/01 z 19. apríla 2013 o bezpečnostných pravidlách Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ C 190, 29.6.2013, s. 1).

(7)  Rozhodnutie Komisie 2002/47/ES, ESUO, Euratom z 23. januára 2002, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 21, 24.1.2002, s. 23) a ktorým sa pripájajú ustanovenia o správe dokumentov.

(8)  Rozhodnutie Komisie 2004/563/ES, Euratom zo 7. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 251, 27.7.2004, s. 9) a ktorým sa pripájajú ustanovenia o elektronických a digitalizovaných dokumentoch.

(9)  K(2006) 1623 z 21. apríla 2006, ktorým sa stanovuje harmonizovaná politika v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci pre všetkých zamestnancov Európskej komisie.

(10)  K(2006) 3602 zo 16. augusta 2006 o bezpečnosti informačných systémov používaných Európskou komisiou.

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(14)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 zo 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (pozri stranu 53 tohto úradného vestníka).

(15)  DPO-914.2, DPO-93.7, DPO-153.3, DPO-870.3, DPO-2831.2, DPO-1162.4, DPO-151.3, DPO-3302.1, DPO-508.6, DPO-2638.3, DPO-544.2, DPO-498.2, DPO-2692.2, DPO-2823.2.


17.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 72/53


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ, Euratom) 2015/444

z 13. marca 2015

o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 249,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106,

so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k zmluvám, a najmä na jeho článok 18,

keďže:

(1)

Ustanovenia Komisie o bezpečnosti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností Európskej únie (European Union Classified Information – EUCI) sa musia prehodnotiť a aktualizovať, aby sa zohľadnil inštitucionálny, organizačný, prevádzkový a technologický vývoj.

(2)

Európska komisia uzavrela dohody o otázkach bezpečnosti týkajúce sa jej najväčších pracovísk s vládami Belgicka, Luxemburska a Talianska (1).

(3)

Komisia, Rada a Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa zaviazali, že budú uplatňovať rovnaké bezpečnostné normy na ochranu EUCI.

(4)

Je dôležité, aby sa v prípade potreby Európsky parlament a ostatné inštitúcie, agentúry, orgány alebo úrady EÚ zapojili do uplatňovania zásad, noriem a predpisov týkajúcich sa ochrany utajovaných skutočností, ktoré sú potrebné na ochranu záujmov Únie a jej členských štátov.

(5)

Riadenie rizík týkajúcich sa EUCI sa uskutočňuje ako proces. Tento proces sa zameriava na určenie známych bezpečnostných rizík, stanovenie bezpečnostných opatrení na zníženie týchto rizík na prijateľnú úroveň v súlade so základnými zásadami a minimálnymi normami stanovenými v tomto rozhodnutí a na uplatňovanie týchto opatrení v súlade s koncepciou hĺbkovej ochrany. Účinnosť týchto opatrení sa priebežne vyhodnocuje.

(6)

V Komisii sa pod fyzickou bezpečnosťou zameranou na ochranu utajených skutočností rozumie uplatňovanie fyzických a technických ochranných opatrení na zamedzenie neoprávneného prístupu k EUCI.

(7)

Správa EUCI znamená uplatňovanie administratívnych opatrení na kontrolu EUCI počas ich životného cyklu s cieľom doplniť opatrenia stanovené v kapitolách 2, 3 a 5 tohto rozhodnutia, a tým pomôcť pri odradení od úmyselného alebo náhodného vyzradenia alebo straty takýchto utajovaných skutočností, pri zistení tohto vyzradenia alebo straty a pri obnove bezpečnosti. Takéto opatrenia sa týkajú najmä vytvárania, uchovávania, evidencie, rozmnožovania, prekladu, zníženia stupňa utajenia, zrušenia utajenia, prepravy a ničenia EUCI a dopĺňajú všeobecné predpisy o správe dokumentov Komisie (rozhodnutie 2002/47/ES, ESUO, Euratom (2) a rozhodnutie 2004/563/ES, Euratom (3)).

(8)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté:

a)

nariadenie (Euratom) č. 3 (4);

b)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (5);

c)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (6);

d)

nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 354/83 (7),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA 1

ZÁKLADNÉ ZÁSADY A MINIMÁLNE NORMY

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„oddelenie Komisie“ je akékoľvek generálne riaditeľstvo či útvar Komisie alebo kabinet člena Komisie;

2.

„kryptografický materiál“ sú kryptografické algoritmy, kryptografické hardvérové a softvérové moduly a produkty, ktoré obsahujú podrobnosti implementácie, ako aj príslušnú dokumentáciu a kryptografické kľúče;

3.

„zrušenie utajenia“ je odňatie bezpečnostného utajenia;

4.

„hĺbková ochrana“ je uplatňovanie škály bezpečnostných opatrení usporiadaných do viacerých ochranných úrovní;

5.

„dokument“ je každá zaznamenaná informácia bez ohľadu na jej fyzickú podobu alebo vlastnosti;

6.

„zníženie stupňa utajenia“ je zaradenie do nižšieho stupňa;

7.

„manipulácia“ s EUCI je akýkoľvek úkon v súvislosti s EUCI, ktorý sa môže vykonať počas ich životného cyklu. Patrí sem vytváranie, evidencia, spracúvanie, preprava, zníženie stupňa utajenia, zrušenie utajenia a zničenie. V súvislosti s komunikačnými a informačnými systémami zahŕňa aj zber, zobrazenie, prenos a uchovávanie EUCI;

8.

„držiteľ“ je riadne oprávnená osoba, u ktorej sa zistila potreba poznať EUCI a ktorá má v držbe položku EUCI, a preto zodpovedá za jej ochranu;

9.

„vykonávacie predpisy“ je akýkoľvek súbor predpisov alebo bezpečnostných oznámení prijatý v súlade s kapitolou 5 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (8);

10.

„vec“ je akékoľvek médium, nosič dát alebo prístroj či zariadenie vyrobené alebo v procese výroby;

11.

„pôvodca“ je inštitúcia, agentúra alebo orgán Únie, členský štát, tretí štát alebo medzinárodná organizácia, v ktorej právomoci sa utajované skutočnosti vytvorili a/alebo zaviedli do štruktúr Únie;

12.

„objekt“ je všetok nehnuteľný alebo pridružený majetok a imanie Komisie;

13.

„proces riadenia bezpečnostných rizík“ je celkový proces zameraný na určenie, kontrolu a minimalizáciu neistých udalostí, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť organizácie alebo akýkoľvek systém, ktorý používa. Zahŕňa všetky činnosti vzťahujúce sa na riziká vrátane ich vyhodnocovania, zabezpečenia sa proti nim, akceptácie a oznamovania;

14.

„služobný poriadok“ je Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie stanovený nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (9);

15.

„hrozba“ je potenciálna príčina neželaného incidentu, ktorého výsledkom môže byť poškodenie organizácie alebo akéhokoľvek systému, ktorý používa; takéto hrozby môžu byť náhodné alebo úmyselné (so zlým úmyslom) a sú charakterizované prvkami hrozby, potenciálnymi cieľmi a metódami útoku;

16.

„zraniteľnosť“ je slabá stránka akejkoľvek povahy, ktorú možno zneužiť v rámci jednej alebo viacerých hrozieb. Zraniteľnosť môže predstavovať opomenutie alebo sa môže týkať nedostatočnosti kontroly z hľadiska jej intenzity, úplnosti alebo súdržnosti a môže mať technickú, procesnú, fyzickú, organizačnú alebo prevádzkové povahu.

Článok 2

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto rozhodnutím sa stanovujú základné zásady a minimálne normy bezpečnosti na ochranu EUCI.

2.   Toto rozhodnutie sa uplatňuje na všetky oddelenia Komisie a vo všetkých objektoch Komisie.

3.   Bez ohľadu na akékoľvek osobitné ustanovenia týkajúce sa konkrétnych skupín zamestnancov, sa toto rozhodnutie uplatňuje na členov Komisie, zamestnancov Komisie zamestnaných podľa služobného poriadku a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, národných expertov vyslaných do Komisie, poskytovateľov služieb a ich zamestnancov, stážistov a všetky osoby s prístupom do budov Komisie alebo k ostatnému majetku, alebo na skutočnosti, s ktorými manipuluje Komisia.

4.   Týmto rozhodnutím nie je dotknuté rozhodnutie 2002/47/ES, ESUO, Euratom a rozhodnutie 2004/563/ES, Euratom.

Článok 3

Vymedzenie utajovanej skutočnosti EÚ, stupne utajenia a označenia

1.   „Utajovaná skutočnosť Európskej únie“ (European Union classified information – EUCI) je akákoľvek informácia alebo vec označená stupňom utajenia EÚ, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo v rôznej miere poškodiť záujmy Európskej únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

2.   Utajované skutočnosti EÚ sa utajujú na jednom z týchto stupňov:

a)   TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET: informácia alebo vec, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo mimoriadne vážne poškodiť základné záujmy Európskej únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov;

b)   SECRET UE/EU SECRET: informácia alebo vec, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo vážne poškodiť základné záujmy Európskej únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov;

c)   CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL: informácia alebo vec, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo poškodiť základné záujmy Európskej únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov;

d)   RESTREINT UE/EU RESTRICTED: informácia alebo vec, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Európskej únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

3.   EUCI sa označujú stupňami utajenia uvedenými v odseku 2. Okrem toho môžu mať aj doplňujúce označenia, ktoré neoznačujú stupeň utajenia, ale určujú príslušnú oblasť činnosti, identifikujú pôvodcu, obmedzujú distribúciu, ohraničujú použitie alebo uvádzajú rozsah možného postúpenia.

Článok 4

Riadenie utajovania

1.   Každý člen Komisie alebo oddelenia Komisie zabezpečuje, že EUCI, ktorú vytvorí, je náležite utajovaná, jasne označená ako EUCI a že podlieha príslušnému stupňu utajenia, len pokiaľ je to nevyhnutné.

2.   Bez ohľadu na článok 26 sa stupeň utajenia EUCI neznižuje, nezrušuje ani sa nijaké označenia stupňa utajenia podľa článku 3 ods. 2 neupravujú ani neodstraňujú bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu.

3.   V prípade potreby sa prijmú vykonávacie predpisy týkajúce sa manipulácie s EUCI vrátane praktického sprievodcu stupňami utajenia v súlade s článkom 60.

Článok 5

Ochrana utajovaných skutočností

1.   EUCI sa chránia v súlade s týmto rozhodnutím a s jeho vykonávacími predpismi.

2.   Držiteľ každej položky EUCI je zodpovedný za jej ochranu v súlade s týmto rozhodnutím a jeho vykonávacími predpismi podľa predpisov uvedených v kapitole 4.

3.   Keď členské štáty poskytnú štruktúram alebo sieťam Komisie utajované skutočnosti, ktoré sú označené vnútroštátnym stupňom utajenia, Komisia ich chráni v súlade s požiadavkami uplatňovanými na EUCI s rovnocenným stupňom utajenia podľa ekvivalenčnej tabuľky stupňov utajenia uvedenej v prílohe I.

4.   Súbor EUCI si môže vyžadovať ochranu na úrovni, ktorá zodpovedá vyššiemu stupňu utajenia, než je stupeň utajenia jeho jednotlivých častí.

Článok 6

Riadenie bezpečnostných rizík

1.   Bezpečnostné opatrenia na ochranu EUCI počas celého ich životného cyklu zodpovedajú najmä stupňu utajenia, podobe a objemu informácií alebo vecí, polohe a konštrukcii zariadení, v ktorých sa EUCI uchovávajú, a na mieste vyhodnotenej hrozbe zákerných a/alebo trestných činností vrátane špionáže, sabotáže a terorizmu.

2.   V pohotovostných plánoch sa prihliada na potrebu chrániť EUCI počas núdzových situácií s cieľom predísť neoprávnenému prístupu k nim, neoprávnenej manipulácii s nimi alebo strate ich integrity alebo dostupnosti.

3.   Preventívne a nápravné opatrenia zamerané na minimalizáciu dôsledkov významného zlyhania alebo významných incidentov pri manipulácii s EUCI a ich uchovávaní sú uvedené vo všetkých služobných plánoch na zabezpečenie kontinuity činností.

Článok 7

Vykonávanie tohto rozhodnutia

1.   V prípade potreby sa v súlade s článkom 60 prijmú vykonávacie predpisy, ktorými sa toto rozhodnutie doplní alebo podporí.

2.   Oddelenia Komisie prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré patria do ich zodpovednosti na zabezpečenie toho, aby sa pri manipulácii s EUCI alebo inými utajovanými skutočnosťami alebo ich uchovávaní uplatňovalo toto rozhodnutie a príslušné vykonávacie predpisy.

3.   Bezpečnostné opatrenia na vykonávanie tohto rozhodnutia musia byť v súlade so zásadami bezpečnosti v Komisii stanovenými v článku 3 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2015/443

4.   Generálny riaditeľ pre ľudské zdroje a bezpečnosť zriadi v rámci Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť bezpečnostný orgán Komisie. Bezpečnostný orgán Komisie má povinnosti, ktoré mu boli pridelené na základe tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích pravidiel.

5.   V každom oddelení Komisie miestny bezpečnostný úradník, ako sa uvádza v článku 20 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2015/443, má tieto celkové povinnosti chrániť EUCI podľa tohto rozhodnutia v úzkej spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a bezpečnosť:

a)

vybavovať žiadosti o bezpečnostné oprávnenia pre zamestnancov;

b)

prispievať k bezpečnostným školeniam a informačným stretnutiam;

c)

dohliadať nad oddelením kontrolného úradníka registra;

d)

podávať správy o narušení bezpečnosti a vyzradení EUCI;

e)

uchovávať náhradné kľúče a písomný záznam o všetkých nastavených kombináciách;

f)

plniť ďalšie úlohy súvisiace s ochranou EUCI alebo vymedzené vo vykonávacích predpisoch.

Článok 8

Narušenie bezpečnosti a vyzradenie EUCI

1.   Narušenie bezpečnosti nastáva v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany osoby, ktoré je v rozpore s bezpečnostnými predpismi stanovenými v tomto rozhodnutí a jeho vykonávacích predpisoch.

2.   Vyzradenie EUCI nastáva, keď k nim v dôsledku narušenia bezpečnosti úplne alebo čiastočne získala prístup neoprávnená osoba.

3.   Každé narušenie alebo podozrenie z narušenia sa ihneď oznamuje bezpečnostnému orgánu Komisie.

4.   Ak je známe alebo ak existuje dostatočný dôvod domnievať sa, že došlo k vyzradeniu alebo strate EUCI, vykoná sa bezpečnostné vyšetrovanie v súlade s článkom 13 rozhodnutia (EÚ, Euratom) č. 2015/443

5.   Prijmú sa všetky vhodné opatrenia s cieľom:

a)

informovať pôvodcu;

b)

zabezpečiť, že na účely zistenia skutočností prípad vyšetria zamestnanci, ktorých sa narušenie bezpečnosti bezprostredne netýka;

c)

vyhodnotiť možné poškodenie záujmov Únie alebo členských štátov;

d)

prijať vhodné opatrenia na predchádzanie opätovnému výskytu a

e)

informovať príslušné orgány o prijatých opatreniach.

6.   Každá osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie bezpečnostných predpisov stanovených v tomto rozhodnutí, môže byť disciplinárne stíhaná v súlade so služobným poriadkom. Každá osoba, ktorá je zodpovedná za vyzradenie alebo stratu EUCI, podlieha disciplinárnemu a/alebo súdnemu konaniu podľa príslušných zákonov, pravidiel a iných právnych predpisov.

KAPITOLA 2

PERSONÁLNA BEZPEČNOSŤ

Článok 9

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„Oprávnenie na prístup k EUCI“ je rozhodnutie bezpečnostného orgánu Komisie prijaté na základe ubezpečenia udeleného príslušným orgánom členského štátu o tom, že sa úradníkovi, inému zamestnancovi alebo vyslanému národnému expertovi Komisie môže v prípade, ak sa zistila jeho potreba poznať EUCI a bol náležitým spôsobom poučený o svojich povinnostiach, udeliť prístup k EUCI do určeného stupňa utajenia (CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyššieho) a do určeného dátumu. Takáto osoba sa označuje ako „bezpečnostne oprávnená“.

2.

„Personálne bezpečnostné oprávnenie“ je uplatňovanie opatrení s cieľom zabezpečiť, že prístup k EUCI sa udeľuje len osobám, ktoré:

a)

majú potrebu poznať utajované skutočnosti;

b)

prípadne boli bezpečnostne oprávnené pre príslušný stupeň utajenia a

c)

boli poučené o svojich povinnostiach.

3.

„Personálna bezpečnostná previerka“ (Personnel Security Clearance – PSC) je vyhlásenie príslušného orgánu členského štátu, ktoré sa vydáva na základe ukončeného bezpečnostného vyšetrovania vykonaného príslušnými orgánmi členského štátu a ktorým sa potvrdzuje, že osobe sa môže za predpokladu, že sa zistila jej potreba poznať EUCI a bola náležitý spôsobom poučená o svojich povinnostiach, udeliť prístup k EUCI do určeného stupňa utajenia (CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyššieho) a do určeného dátumu.

4.

„Certifikát o personálnej bezpečnostnej previerke“ (PSCC) je certifikát vydaný príslušným orgánom, ktorým sa potvrdzuje, že osoba je držiteľom platnej bezpečnostnej previerky alebo bezpečnostného oprávnenia vydaného bezpečnostným orgánom Komisie, a v ktorom sa uvádza, do akého stupňa utajenia EUCI sa môže tejto osobe udeliť prístup (CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšší), obdobie platnosti príslušnej bezpečnostnej previerky alebo oprávnenia a dátum skončenia platnosti samotného certifikátu.

5.

„Bezpečnostné vyšetrovanie“ sú vyšetrovacie postupy vykonávané príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu v súlade s jeho zákonmi a inými právnymi predpismi s cieľom získať ubezpečenie, že nie je známe nič, čo by bránilo udeliť osobe bezpečnostnú previerku do určeného stupňa utajenia (CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyššieho).

Článok 10

Základné zásady

1.   Osobe sa udelí prístup k EUCI len po tom, ako:

1.

sa zistila jej potreba poznať utajované skutočnosti;

2.

bola poučená o bezpečnostných predpisoch na ochranu EUCI a príslušných bezpečnostných normách a usmerneniach a akceptovala svoje povinnosti v súvislosti s ochranou takýchto utajovaných skutočností;

3.

dostala na prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším bezpečnostné oprávnenie pre príslušný stupeň alebo iné náležité oprávnenie vyplývajúce z povahy jej funkcie v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi.

2.   Všetky osoby, ktoré môžu na plnenie svojich úloh potrebovať prístup k EUCI so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším, musia dostať pred udelením prístupu k takýmto EUCI bezpečnostné oprávnenie pre príslušný stupeň. Dotknutá osoba musí dať písomný súhlas na vykonanie personálnej bezpečnostnej previerky. Ak tak neurobí, znamená to, že jej nemôže byť zverené pracovné miesto, funkcia ani úloha, ktoré zahŕňajú prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším.

3.   Personálna bezpečnostná previerka je koncipovaná tak, aby určila, či osoba pri zohľadnení jej lojality, dôveryhodnosti a spoľahlivosti môže byť oprávnená na prístup k EUCI.

4.   Skutočnosť, či je osoba lojálna, dôveryhodná a spoľahlivá na účely bezpečnostného preverenia na prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším, sa stanovuje prostredníctvom bezpečnostného vyšetrovania, ktoré vykonávajú príslušné orgány členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi.

5.   Bezpečnostný orgán Komisie nesie výlučnú zodpovednosť za styk s národnými bezpečnostnými orgánmi (National Security Authority – NSA) alebo inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti so všetkými otázkami týkajúcimi sa bezpečnostnej previerky. Všetky kontakty medzi útvarmi Komisie a ich zamestnancami, NSA a ostatnými príslušnými orgánmi sa uskutočňujú prostredníctvom bezpečnostného orgánu Komisie.

Článok 11

Postup bezpečnostného oprávnenia

1.   Každý generálny riaditeľ alebo vedúci útvaru v Komisii určí v rámci svojho oddelenia pozície, ktorých držitelia potrebujú mať prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším na plnenie svojich povinností, a preto potrebujú bezpečnostné oprávnenie.

2.   Hneď ako je známe, že osobe bude zverená pozícia, ktorá si vyžaduje prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším, miestny bezpečnostný úradník dotknutého oddelenia Komisie informuje bezpečnostný orgán Komisie, ktorý danej osobe zašle dotazník bezpečnostnej previerky vydaný NSA členského štátu, ktorého štátnu príslušnosť má osoba prijatá do pracovného pomeru v inštitúciách EÚ. Osoba musí dať písomný súhlas na vykonanie postupu bezpečnostnej previerky a vrátiť vyplnený dotazník čo najskôr bezpečnostnému orgánu Komisie.

3.   Bezpečnostný orgán Komisie potom zašle vyplnený dotazník NSA členského štátu, ktorého štátnu príslušnosť má osoba prijatá do pracovného pomeru v inštitúciách EÚ, a požiada o vykonanie bezpečnostného vyšetrovania pre stupeň utajenia EUCI, ku ktorým bude táto osoba potrebovať prístup.

4.   Ak bezpečnostný orgán Komisie zistí o osobe, ktorá požiadala o bezpečnostnú previerku, informácie relevantné z hľadiska bezpečnostného vyšetrovania, oznámi túto skutočnosť v súlade s príslušnými pravidlami a právnymi predpismi príslušnému NSA.

5.   Bezpečnostný orgán Komisie po ukončení bezpečnostného vyšetrovania a čo najskôr po tom, ako mu príslušný NSA oznámil celkové hodnotenie zistení bezpečnostného vyšetrovania:

a)

môže udeliť povolenie na prístup k EUCI dotknutej osobe a povoliť prístup k EUCI do príslušného stupňa utajenia do dátumu, ktorý určil, avšak najviac na 5 rokov, keď výsledkom bezpečnostného vyšetrovania je ubezpečenie, že nie je známe nič, čo by spochybňovalo lojalitu, dôveryhodnosť a spoľahlivosť danej osoby;

b)

v prípade, že výsledkom bezpečnostného vyšetrovania nie je takéto ubezpečenie, oznámi túto skutočnosť v súlade s príslušnými pravidlami a právnymi predpismi dotknutej osobe, ktorá môže požiadať bezpečnostný orgán Komisie o vypočutie. Ten zasa môže požiadať príslušný NSA o ďalšie objasnenie, ktoré tento NSA na základe vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov môže poskytnúť. Ak sa výsledok bezpečnostného vyšetrovania potvrdí, oprávnenie na prístup k EUCI sa neudelí.

6.   Na bezpečnostné vyšetrovanie a získané výsledky sa vzťahujú príslušné zákony a iné právne predpisy, ktoré sú platné v dotknutom členskom štáte, vrátane tých, ktoré sa týkajú odvolania. Proti rozhodnutiam bezpečnostného orgánu Komisie možno podať odvolanie v súlade so služobným poriadkom.

7.   Komisia akceptuje oprávnenie na prístup k EUCI udelené ktoroukoľvek inou inštitúciou, orgánom alebo agentúrou Únie za predpokladu, že je naďalej platné. Oprávnenie platí pre každú úlohu, ktorú dotknutá osoba v Komisii vykonáva. Inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie, v ktorej sa osoba zamestná, oznámi príslušnému NSA zmenu zamestnávateľa.

8.   Ak sa obdobie služby osoby nezačne do 12 mesiacov od oznámenia výsledku bezpečnostného vyšetrovania bezpečnostnému orgánu Komisie alebo ak sa služba osoby preruší na obdobie 12 mesiacov, počas ktorých táto osoba nie je zamestnaná v Komisii ani v ktorejkoľvek inej inštitúcii, orgáne alebo agentúre Únie, ani na pozícii vo verejnej správe členského štátu, bezpečnostný orgán Komisie postúpi záležitosť príslušnému NSA na potvrdenie platnosti a správnosti bezpečnostnej previerky.

9.   Ak bezpečnostný orgán Komisie zistí informácie týkajúce sa bezpečnostného rizika, ktoré predstavuje osoba, ktorá je držiteľom platnej bezpečnostnej previerky, bezpečnostný orgán v súlade s príslušnými pravidlami a právnymi predpismi oznámi túto skutočnosť príslušnému NSA.

10.   Ak NSA informuje bezpečnostný orgán Komisie o odňatí záruky udelenej v súlade s odsekom 5 písm. a) osobe, ktorá je držiteľom platného oprávnenia na prístup k EUCI, bezpečnostný orgán Komisie môže požiadať o akékoľvek objasnenie, ktoré NSA môže poskytnúť na základe vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov. Ak príslušný NSA potvrdí nepriaznivé informácie, bezpečnostné oprávnenie sa odníme a možnosť prístupu k EUCI sa zruší a dotknutej osobe sa neumožní zastávať pozíciu, kde takáto možnosť prístupu existuje alebo kde by táto osoba mohla predstavovať bezpečnostné riziko.

11.   Každé rozhodnutie o odňatí alebo pozastavení oprávnenia na prístup k EUCI každej osobe, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia, a prípadne dôvody takéhoto odňatia alebo pozastavenia sa oznámia dotknutej osobe, ktorá môže požiadať bezpečnostný orgán Komisie o vypočutie. Na informácie, ktoré poskytuje NSA, sa vzťahujú príslušné zákony a iné právne predpisy platné v dotknutom členskom štáte. Proti rozhodnutiam bezpečnostného orgánu Komisie uskutočneným v tomto kontexte možno podať odvolanie v súlade so služobným poriadkom.

12.   Oddelenia Komisie zabezpečia, že národní experti vyslaní pracovať na pozícii, ktorá si vyžaduje bezpečnostné oprávnenie na prístup k EUCI, pred začatím vykonávania funkcie podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov predložia platnú personálnu bezpečnostnú previerku alebo certifikát o personálnej bezpečnostnej previerke (PSCC) bezpečnostnému orgánu Komisie, ktorý na tomto základe udelí bezpečnostné oprávnenie na prístup k EUCI pre stupeň rovnajúci sa stupňu uvedenému v národnej bezpečnostnej previerke s maximálnou platnosťou počas ich vyslania.

13.   Členovia Komisie, ktorí majú prístup k EUCI vyplývajúci z povahy ich funkcie na základe zmluvy, sú poučení o svojich bezpečnostných povinnostiach v súvislosti s ochranou EUCI.

14.   Záznamy o bezpečnostných previerkach a oprávneniach udelených na prístup k EUCI uchováva bezpečnostný orgán Komisie v súlade s týmto rozhodnutím. Tieto záznamy obsahujú minimálne stupeň utajenia EUCI, pre ktorý sa osobe môže udeliť prístup, dátum vydania bezpečnostnej previerky a obdobie jej platnosti.

15.   Príslušný bezpečnostný orgán Komisie môže vydať PSCC, v ktorom sa uvádza, do akého stupňa utajenia EUCI sa môže osobe udeliť prístup (CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšší), dátum platnosti príslušného oprávnenia na prístup k EUCI a dátum ukončenia platnosti samotného certifikátu.

16.   Po prvom udelení bezpečnostného oprávnenia a za predpokladu, že osoba je nepretržite zamestnaná v Európskej komisii alebo inej inštitúcii, orgáne alebo agentúre Únie a naďalej potrebuje prístup k EUCI, bezpečnostné oprávnenie na prístup k EUCI sa na účely obnovenia prehodnotí, spravidla každých päť rokov odo dňa oznámenia výsledku posledného bezpečnostného vyšetrovania, na ktorom bolo založené.

17.   Bezpečnostný orgán Komisie môže predĺžiť platnosť existujúceho bezpečnostného oprávnenia na obdobie najviac 12 mesiacov, ak neboli doručené žiadne nepriaznivé informácie od príslušného NSA alebo iného príslušného vnútroštátneho orgánu v lehote dvoch mesiacov od dátumu predloženia žiadosti o predĺženie a zodpovedajúceho dotazníka bezpečnostnej previerky. Ak do konca tohto 12-mesačného obdobia príslušný NSA alebo iný príslušný vnútroštátny orgán neoznámi bezpečnostnému orgánu Komisii svoje stanovisko, osobe sa pridelia úlohy, ktoré si nevyžadujú bezpečnostné oprávnenie.

Článok 12

Poučenia o bezpečnostnom oprávnení

1.   Každá osoba, ktorá dostala bezpečnostné oprávnenie po tom, ako sa zúčastnila na poučení o bezpečnostnom oprávnení organizovanom bezpečnostným orgánom Komisie, písomne potvrdí, že porozumela svojim povinnostiam týkajúcim sa ochrany EUCI a následkom v prípade ich vyzradenia. Záznam o takomto písomnom potvrdení uchováva bezpečnostný orgán Komisie.

2.   Každá osoba, ktorá je oprávnená na prístup k EUCI alebo od ktorej sa vyžaduje, aby s nimi manipulovala, je na začiatku poučená a ďalej pravidelne poučovaná o bezpečnostných hrozbách a je povinná bezodkladne oznámiť príslušnému bezpečnostnému orgánu Komisie všetky kontakty alebo aktivity, ktoré považuje za podozrivé alebo neobvyklé.

3.   Každá osoba, ktorá ukončila zamestnanie vyžadujúce si prístup k EUCI, je poučená o svojich povinnostiach naďalej chrániť EUCI, čo v prípade potreby potvrdí aj písomne.

Článok 13

Dočasné bezpečnostné oprávnenia

1.   Vo výnimočných prípadoch, ktoré sú náležite odôvodnené služobnými záujmami, a do ukončenia úplného bezpečnostného vyšetrovania môže bezpečnostný orgán Komisie po porade s NSA členského štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, a na základe predbežných preverení slúžiacich na overenie, či nie sú známe nepriaznivé informácie, udeliť osobám dočasné oprávnenie na prístup k EUCI pre konkrétnu úlohu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa predĺženia bezpečnostných previerok. Takéto dočasné oprávnenie na prístup k EUCI je platné počas jednorazového obdobia, ktoré nepresahuje šesť mesiacov, a nemôže sa ním povoliť prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET.

2.   Po poučení v súlade s článkom 12 ods. 1 každá osoba, ktorej sa udelilo dočasné oprávnenie, písomne potvrdí, že porozumela svojim povinnostiam týkajúcim sa ochrany EUCI a následkom v prípade ich vyzradenia. Záznam o takomto písomnom potvrdení uchováva bezpečnostný orgán Komisie.

Článok 14

Účasť na utajovaných zasadnutiach organizovaných Komisiou

1.   Oddelenia Komisie zodpovedné za organizovanie zasadnutí, na ktorých sa prerokúvajú utajované skutočnosti so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším, informujú prostredníctvom svojho miestneho bezpečnostného úradníka alebo prostredníctvom organizátora zasadnutia bezpečnostný orgán Komisie v dostatočnom predstihu o dátumoch, čase, mieste a účastníkoch týchto zasadnutí.

2.   S výhradou ustanovení článku 11 ods. 13 osoby poverené, aby sa zúčastnili na zasadnutiach organizovaných Komisiou, na ktorých sa prerokúvajú utajované skutočnosti so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším, sa môžu na týchto zasadnutiach zúčastňovať len na základe potvrdenia ich statusu bezpečnostnej previerky alebo bezpečnostného oprávnenia. Prístup k takýmto utajovaným zasadnutiam sa zamietne osobám, v prípade ktorých bezpečnostný orgán Komisie nevidel PSCC alebo iný doklad o bezpečnostnej previerke, alebo účastníkom Komisie, ktorí nemajú bezpečnostné oprávnenie.

3.   Pred zorganizovaním zasadnutia o utajovaných skutočnostiach zodpovedný organizátor zasadnutia alebo miestny bezpečnostný úradník oddelenia Komisie, ktoré zasadnutie organizuje, požiada externých účastníkov, aby bezpečnostnému orgánu Komisie poskytli PSCC alebo iný doklad o bezpečnostnej previerke. Bezpečnostný orgán Komisie informuje miestneho bezpečnostného úradníka alebo organizátora zasadnutia o PSCC alebo iných doručených dokladoch o PSC. V prípade potreby sa môže použiť súhrnný zoznam mien, v ktorom sú uvedené príslušné informácie o bezpečnostnej previerke.

4.   Ak príslušné orgány informovali bezpečnostný orgán Komisie, že personálna bezpečnostná previerka bola odobratá osobe, ktorej povinnosti si vyžadujú účasť na zasadnutiach organizovaných Komisiou, bezpečnostný orgán Komisie to oznámi miestnemu bezpečnostnému úradníkovi oddelenia Komisie zodpovednému za organizovanie zasadnutia.

Článok 15

Prípadný prístup k EUCI

Kuriéri, príslušníci bezpečnostnej služby a sprievodu sú bezpečnostne oprávnení pre vhodný stupeň utajenia alebo vyšetrení iným vhodným spôsobom v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, poučení o bezpečnostných postupoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ a informovaní o svojich povinnostiach v súvislosti s ochranou EUCI, ktoré sú im zverené.

KAPITOLA 3

FYZICKÁ BEZPEČNOSŤ ZAMERANÁ NA OCHRANU UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ

Článok 16

Základné zásady

1.   Opatrenia fyzickej bezpečnosti sú určené na zabránenie tajnému alebo násilnému vniknutiu narušiteľa, odradenie od neoprávnených činností, ich zamedzenie a odhalenie a na umožnenie rozdelenia pracovníkov na účely prístupu k EUCI na základe potreby poznať. Tieto opatrenia sa stanovujú na základe procesu riadenia rizík a v súlade s týmto rozhodnutím a jeho vykonávacími predpismi.

2.   Opatrenia fyzickej bezpečnosti majú predovšetkým zabrániť neoprávnenému prístupu k EUCI tým, že:

a)

zaisťujú, aby sa s EUCI manipulovalo vhodným spôsobom a aby boli uchovávané vhodným spôsobom;

b)

umožňujú rozdelenie personálu, pokiaľ ide o prístup k EUCI, na základe ich potreby poznať a prípadne na základe ich bezpečnostného oprávnenia;

c)

odrádzajú od neoprávnených činností, takéto činnosti zamedzujú a odhaľujú a

d)

znemožňujú alebo spomaľujú tajný alebo násilný vstup narušiteľov.

3.   Opatrenia fyzickej bezpečnosti treba zaviesť vo všetkých objektoch, budovách, kanceláriách, miestnostiach a iných priestoroch, v ktorých sa manipuluje s EUCI alebo sa takéto utajované skutočnosti uchovávajú, vrátane priestorov, v ktorých sú umiestnené komunikačné a informačné systémy uvedené v kapitole 5.

4.   Priestory, v ktorých sa uchovávajú utajované skutočnosti EÚ so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším, treba zriadiť ako zabezpečené priestory podľa tejto kapitoly a musí ich schváliť bezpečnostný akreditačný orgán Komisie.

5.   Na ochranu EUCI so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším sa používa iba vybavenie alebo prostriedky schválené bezpečnostným orgánom Komisie.

Článok 17

Požiadavky a opatrenia fyzickej bezpečnosti

1.   Opatrenia fyzickej bezpečnosti sa vyberú na základe posúdenia hrozby, ktoré vykoná bezpečnostný orgán Komisie v prípade potreby po porade s inými oddeleniami Komisie, inými inštitúciami, agentúrami alebo orgánmi Únie a/alebo príslušnými orgánmi v členských štátoch. Na zabezpečenie úrovne fyzickej ochrany zodpovedajúcej vyhodnotenému riziku uplatňuje Komisia vo svojich objektoch proces riadenia rizík na ochranu EUCI. V procese riadenia rizík sa zohľadnia všetky relevantné faktory, a to najmä:

a)

stupeň utajenia EUCI;

b)

podoba a objem EUCI s prihliadnutím na skutočnosť, že veľké množstvo alebo kompilácia EUCI si môže vyžiadať uplatňovanie prísnejších ochranných opatrení;

c)

okolité prostredie a štruktúra budov alebo priestorov, v ktorých sa utajované skutočnosti EÚ nachádzajú, a

d)

vyhodnotená hrozba zo strany spravodajských služieb zameraných na Úniu, jej inštitúcie, orgány alebo agentúry alebo členské štáty, a hrozba sabotáže a teroristických, podvratných alebo iných trestných činností.

2.   Bezpečnostný orgán Komisie určuje na základe koncepcie hĺbkovej ochrany vhodnú kombináciu opatrení fyzickej bezpečnosti, ktoré sa musia uplatňovať. Na tento účel bezpečnostný orgán Komisie vypracuje minimálne normy, štandardy a kritériá stanovené vo vykonávacích predpisoch.

3.   Bezpečnostný orgán Komisie má právo vykonávať pri vstupe a odchode prehliadky, ktorých cieľom je odradiť od nepovoleného prinesenia vecí alebo nepovoleného odnesenia EUCI z objektov alebo budov.

4.   Ak pri EUCI existuje riziko, aj keď len náhodné, že budú prehliadnuté, dotknuté oddelenia Komisie prijmú vhodné opatrenia vymedzené bezpečnostným orgánom Komisie na zabránenie tomuto riziku.

5.   V prípade nových zariadení sa požiadavky fyzickej bezpečnosti a jej funkčnej špecifikácie vymedzujú so súhlasom bezpečnostného orgánu Komisie vo fáze plánovania a projektovania zariadení. V prípade existujúcich zariadení sa požiadavky fyzickej bezpečnosti uplatňujú v súlade s minimálnymi normami, štandardmi a kritériami stanovenými vo vykonávacích predpisoch.

Článok 18

Vybavenie na fyzickú ochranu EUCI

1.   Na účely fyzickej ochrany EUCI sa zriadia dva typy fyzicky chránených priestorov:

a)

administratívne priestory a

b)

zabezpečené priestory (vrátane technicky zabezpečených priestorov).

2.   Bezpečnostný akreditačný orgán Komisie stanoví, že priestor spĺňa požiadavky na označenie ako administratívny priestor, zabezpečený priestor alebo technicky zabezpečený priestor.

3.   Pokiaľ ide o administratívne priestory:

a)

zriadi sa viditeľne vymedzený obvod, ktorý umožňuje kontrolu osôb a v prípade možnosti aj vozidiel;

b)

prístup bez sprievodu sa udeľuje len tým osobám, ktorým bezpečnostný orgán Komisie alebo akýkoľvek iný príslušný orgán udelil náležité oprávnenie, a

c)

všetky ostatné osoby majú nepretržitý sprievod alebo podliehajú rovnocenným kontrolám.

4.   Pokiaľ ide o zabezpečené priestory:

a)

zriadi sa viditeľne vymedzený a chránený obvod, pričom každý vstup do tohto obvodu a odchod z neho sa kontroluje pomocou preukazu alebo personálneho identifikačného systému;

b)

prístup bez sprievodu sa udeľuje len bezpečnostne prevereným osobám, ktorým sa udelilo osobitné oprávnenie na vstup do priestoru vzhľadom na ich potrebu poznať;

c)

všetky ostatné osoby majú nepretržitý sprievod alebo podliehajú rovnocenným kontrolám.

5.   Ak vstup do zabezpečeného priestoru predstavuje zo všetkých praktických hľadísk priamy prístup k utajovaným skutočnostiam, ktoré obsahuje, uplatňujú sa tieto dodatočné požiadavky:

a)

jasne sa označuje najvyšší stupeň utajenia utajovaných skutočností, ktoré sa bežne v tomto priestore nachádzajú;

b)

všetci návštevníci musia mať na vstup do tohto priestoru osobitné oprávnenie, musia mať nepretržitý sprievod a byť náležite bezpečnostne preverení, pokiaľ sa nezabezpečí, že prístup k EUCI je nemožný.

6.   Zabezpečené priestory chránené pred odpočúvaním sú označené ako technicky zabezpečené priestory. Uplatňujú sa tieto dodatočné požiadavky:

a)

takéto priestory sú vybavené systémom detekcie narušenia, sú uzamknuté, keď sa v nich nikto nenachádza, a strážené, keď je v nich niekto prítomný; Všetky kľúče sa kontrolujú v súlade s článkom 20;

b)

kontrolujú sa všetky osoby vstupujúce do týchto priestorov a všetky prinášané veci;

c)

bezpečnostný orgán Komisie pravidelne vykonáva v týchto priestoroch fyzickú a/alebo technickú kontrolu. Takéto kontroly sa musia vykonávať aj po každom neoprávnenom vstupe alebo podozrení na takýto vstup a

d)

v týchto priestoroch sa nesmú nachádzať žiadne nepovolené komunikačné linky, nepovolené telefóny či iné nepovolené komunikačné zariadenia a elektrické alebo elektronické vybavenie.

7.   Bez ohľadu na odsek 6 písm. d) bezpečnostný orgán Komisie skontroluje v prípade, že sa ohrozenie EUCI vyhodnotí ako vysoké, všetky komunikačné zariadenia a elektrické alebo elektronické vybavenie skôr, ako sa použijú v priestoroch, kde sa konajú zasadnutia alebo kde sa pracuje s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia SECRET UE/EU SECRET a vyšším, aby sa zaistilo, že sa týmto vybavením neúmyselne alebo neoprávnene neprenesú za obvod príslušného zabezpečeného priestoru žiadne zrozumiteľné informácie.

8.   V zabezpečených priestoroch, v ktorých nevykonáva personál službu 24 hodín denne, sa podľa potreby vykonávajú kontroly na konci bežného pracovného času a v náhodných intervaloch mimo bežných pracovných hodín, pokiaľ nie je nainštalovaný systém detekcie narušenia.

9.   Zabezpečené priestory a technicky zabezpečené priestory sa môžu dočasne zriadiť v rámci administratívneho priestoru na utajované zasadnutie alebo iné podobné účely.

10.   Miestny bezpečnostný úradník príslušného oddelenia Komisie vypracuje bezpečnostné prevádzkové postupy (SecOPs) pre každý zabezpečený priestor v jeho zodpovednosti a zároveň v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích pravidiel stanoví:

a)

stupeň utajenia EUCI, s ktorými sa môže manipulovať alebo ktoré sa môžu uchovávať v tomto priestore;

b)

opatrenia dohľadu a ochrany, ktoré sa musia uplatňovať;

c)

osoby oprávnené na vstup do tohto priestoru bez sprievodu so zreteľom na ich potrebu poznať a bezpečnostné oprávnenie;

d)

v prípade potreby postupy týkajúce sa sprievodu alebo ochrany EUCI pri udelení oprávnenia vstupu do tohto priestoru akýmkoľvek iným osobám;

e)

akékoľvek ďalšie príslušné opatrenia a postupy.

11.   V zabezpečených priestoroch sa vybudujú komorové trezory. Steny, podlahy, stropy, okná a uzamykateľné dvere musia byť schválené bezpečnostným orgánom Komisie a musia poskytovať ochranu, ktorá je rovnocenná ochrane poskytovanej bezpečnostnými schránkami schválenými na uchovávanie EUCI s rovnakým stupňom utajenia.

Článok 19

Fyzické ochranné opatrenia pre manipuláciu s EUCI a ich uchovávanie

1.   S EUCI so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED sa môže manipulovať:

a)

v zabezpečenom priestore;

b)

v administratívnom priestore za predpokladu, že EUCI sú chránené pred prístupom zo strany neoprávnených osôb, alebo

c)

mimo zabezpečeného priestoru alebo administratívneho priestoru za predpokladu, že držiteľ prenáša tieto EUCI v súlade s článkom 31 a zaviazal sa dodržiavať kompenzačné opatrenia stanovené vo vykonávacích predpisoch, aby sa zabezpečilo, že EUCI sú chránené pred prístupom neoprávnených osôb.

2.   EUCI so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED sa uchovávajú vo vhodnom uzamknutom kancelárskom nábytku v administratívnom alebo zabezpečenom priestore. Dočasne sa môžu uchovávať mimo administratívneho alebo zabezpečeného priestoru za predpokladu, že sa držiteľ zaviazal dodržiavať kompenzačné opatrenia stanovené vo vykonávacích predpisoch.

3.   S EUCI so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET sa môže manipulovať:

a)

v zabezpečenom priestore;

b)

v administratívnom priestore za predpokladu, že EUCI sú chránené pred prístupom neoprávnených osôb, alebo

c)

mimo zabezpečeného alebo administratívneho priestoru za predpokladu, že držiteľ:

i)

sa zaviazal dodržiavať kompenzačné opatrenia stanovené vo vykonávacích predpisoch, aby sa zabezpečilo, že EUCI sú chránené pred prístupom neoprávnených osôb;

ii)

má EUCI vždy pod osobnou kontrolou a

iii)

v prípade dokumentov v papierovej podobe túto skutočnosť oznámil príslušnému registru.

4.   EUCI so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a SECRET UE/EU SECRET sa v zabezpečenom priestore uchovávajú v bezpečnostnej schránke alebo komorovom trezore.

5.   S EUCI so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET sa manipuluje v zabezpečenom priestore, ktorý zriadi a spravuje bezpečnostný orgán Komisie a ktorý na túto úroveň akreditoval bezpečnostný akreditačný orgán Komisie.

6.   EUCI so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET sa uchovávajú v zabezpečenom priestore, ktorý na túto úroveň akreditoval bezpečnostný akreditačný orgán Komisie, pričom musí byť splnená jedna z týchto podmienok:

a)

uchovávajú sa v bezpečnostnej schránke v súlade s ustanoveniami článku 18 uplatňujúc jeden alebo viaceré z týchto dodatočných kontrolných mechanizmov:

1.

nepretržitá ochrana alebo kontroly vykonávané preverenými bezpečnostnými pracovníkmi alebo službukonajúcim personálom;

2.

schválený systém detekcie narušenia v kombinácii so zásahovým bezpečnostným personálom

alebo

b)

v komorovom trezore vybavenom systémom detekcie narušenia v kombinácii so zásahovým bezpečnostným personálom.

Článok 20

Správa kľúčov a kombinácií používaných na ochranu EUCI

1.   Postupy pre správu kľúčov a nastavení kombinácií na prístup do kancelárií, miestností, komorových trezorov a bezpečnostných schránok sa stanovia vo vykonávacích predpisoch podľa článku 60. Účelom týchto postupov je zabrániť neoprávnenému prístupu.

2.   Nastavenia kombinácií do pamäte ukladá čo najmenší možný počet osôb, ktoré ich potrebujú poznať. Nastavenia kombinácií do bezpečnostných schránok a komorových trezorov, v ktorých sa uchovávajú EUCI, sa menia:

a)

pri prijatí novej schránky;

b)

vždy keď nastane zmena personálu, ktorý pozná kombináciu;

c)

vždy keď došlo k vyzradeniu alebo existuje podozrenie vyzradenia;

d)

po vykonaní údržby alebo opravy zámku a

e)

minimálne každých 12 mesiacov.

KAPITOLA 4

SPRÁVA UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ EÚ

Článok 21

Základné zásady

1.   Všetky dokumenty EUCI by sa mali spravovať v súlade s politikou Komisie o spravovaní dokumentov, a preto by mali byť evidované, zatriedené, uchovávané a napokon zničené, zaradené do vzorky alebo presunuté do historických archívov v súlade so spoločným zoznamom pre uchovávanie spisov Európskej komisie.

2.   Pred poskytnutím utajovaných skutočností so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším a po ich prijatí sa utajované skutočnosti evidujú na bezpečnostné účely. Utajované skutočnosti so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET sa evidujú v osobitných registroch.

3.   V Komisii musí byť systém registrov EUCI zostavený v súlade s ustanoveniami článku 27.

4.   Oddelenia a objekty Komisie, v ktorých sa s EUCI manipuluje alebo sa tam uchovávajú, podliehajú pravidelným inšpekciám, ktoré vykonáva bezpečnostný orgán Komisie.

5.   EUCI sa prenášajú medzi útvarmi a objektmi mimo fyzicky chránených priestorov takto:

a)

vo všeobecnosti sa EUCI prenášajú elektronickými prostriedkami, ktoré sú chránené kryptografickými produktmi schválenými v súlade s kapitolou 5;

b)

keď sa prostriedky uvedené v písmene a) nepoužívajú, EUCI sa prepravujú buď:

i)

na elektronických nosičoch dát (napr. USB kľúčoch, CD, pevných diskoch), ktoré sú chránené kryptografickými produktmi schválenými v súlade s kapitolou 5, alebo

ii)

vo všetkých ostatných prípadoch, ako je stanovené vo vykonávacích predpisoch.

Článok 22

Stupne utajenia a ich označenie

1.   Skutočnosti sa utajujú, ak je to potrebné na ochranu ich dôvernosti v súlade s článkom 3 ods. 1.

2.   Zodpovednosť za určenie stupňa utajenia v súlade s príslušnými vykonávacím predpismi, normami a usmerneniami pre utajovanie a za prvú distribúciu EUCI nesie jej pôvodca.

3.   Stupeň utajenia EUCI sa stanovuje v súlade s článkom 3 ods. 2, ako aj s príslušnými vykonávacími predpismi.

4.   Stupeň utajenia sa uvádza jasne a správne bez ohľadu na to, či má EUCI písomnú, ústnu, elektronickú, alebo inú podobu.

5.   Jednotlivé časti daného dokumentu (napr. stránky, odseky, oddiely, doplnky, dodatky, pripojenia a prílohy) si môžu vyžiadať rôzny stupeň utajenia a podľa toho sa označujú, a to aj vtedy, keď sa uchovávajú v elektronickej podobe.

6.   Celkový stupeň utajenia dokumentu alebo spisu musí byť aspoň taký vysoký ako v prípade jeho časti s najvyšším stupňom utajenia. Keď sa spájajú utajované skutočnosti z rôznych zdrojov, konečný produkt sa preskúma s cieľom určiť celkový stupeň utajenia, keďže si môže vyžadovať vyšší stupeň utajenia ako jeho jednotlivé časti.

7.   Dokumenty, ktoré obsahujú časti podliehajúce rozdielnym stupňom utajenia, sa v maximálnej možnej miere usporadúvajú tak, aby sa časti s iným stupňom utajenia dali ľahko identifikovať a v prípade potreby oddeliť.

8.   Stupeň utajenia listu alebo sprievodného listu obsahujúceho prílohy zodpovedá najvyššiemu stupňu utajenia príloh. Pôvodca jednoznačne uvedie stupeň utajenia listu bez príloh, a to príslušným označením, napríklad:

 

CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL

 

Bez prílohy (príloh) RESTREINT UE/EU RESTRICTED

Článok 23

Označenia

Okrem niektorého z označení stupňa utajenia podľa článku 3 ods. 2 môžu mať EUCI aj doplňujúce označenie, napríklad:

a)

identifikačný znak, ktorým sa označuje pôvodca;

b)

upozornenia, kódové slová alebo akronymy, ktorými sa označuje oblasť činnosti, ktorej sa dokument týka, osobitná distribúcia na základe potreby poznať alebo obmedzenie použitia;

c)

označenia rozsahu možného postúpenia;

d)

prípadne dátum alebo konkrétnu udalosť, po ktorej možno znížiť stupeň utajenia alebo utajenie zrušiť.

Článok 24

Skrátené označenia stupňov utajenia

1.   Na označenie stupňa utajenia jednotlivých odsekov textu sa môžu používať štandardné skrátené označenia stupňov utajenia. Skratky nenahrádzajú plné označenia stupňov utajenia.

2.   Na označenie stupňa utajenia oddielov alebo častí textu, ktoré sú kratšie ako jedna strana, možno v utajených dokumentoch EÚ používať tieto štandardné skratky:

TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET

TS-UE/EU-TS

SECRET UE/EU SECRET

S-UE/EU-S

CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL

C-UE/EU-C

RESTREINT UE/EU RESTRICTED

R-UE/EU-R

Článok 25

Vytvorenie EUCI

1.   Pri vytvorení utajovaného dokumentu EÚ:

a)

každá strana sa zreteľne označí stupňom utajenia;

b)

každá strana sa očísluje;

c)

dokumentu sa priradí evidenčné číslo a predmet, ktorý samotný nie je utajovanou skutočnosťou, pokiaľ nie je ako utajovaná skutočnosť označený;

d)

dokumentu sa priradí dátum;

e)

na každej strane dokumentov so stupňom utajenia SECRET UE/EU SECRET alebo vyšším sa uvedie číslo vyhotovenia, pokiaľ sa dokumenty distribuujú vo viacerých vyhotoveniach.

2.   Ak na EUCI nemožno uplatniť odsek 1, prijmú sa iné primerané opatrenia v súlade s vykonávacími predpismi.

Článok 26

Zníženie stupňa utajenia a zrušenie utajenia EUCI

1.   Ak je to možné, pôvodca v čase vytvorenia EUCI uvedie, či je možné znížiť jej stupeň utajenia alebo utajenie zrušiť k určitému dátumu alebo po istej udalosti.

2.   Každé oddelenie Komisie vykonáva pravidelné preskúmanie EUCI, ktorých je pôvodcom, aby sa uistilo, či je naďalej potrebný daný stupeň utajenia. Podľa vykonávacích predpisov sa zriadi systém, ktorým sa aspoň raz za päť rokov posúdi stupeň utajenia evidovaných EUCI, ktoré majú pôvod v Komisii. Takéto posúdenie nie je potrebné, keď pôvodca hneď na začiatku uviedol, že stupeň utajenia danej utajovanej skutočnosti sa automaticky zníži alebo sa utajenie zruší, a utajovaná skutočnosť bola príslušne označená.

3.   Skutočnosti so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED, ktoré majú pôvod v Komisii, sa po uplynutí tridsiatich rokov automaticky odtajnia v súlade s nariadením (EHS, Euratom) č. 354/83 zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1700/2003 (10).

Článok 27

Systém registrov utajovaných skutočností EÚ v Komisii

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 5, v každom oddelení Komisie, v ktorom sa manipuluje s EUCI alebo uchovávajú utajované skutočnosti na stupni CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a SECRET UE/EU SECRET, sa stanoví zodpovedný miestny register EUCI tak, aby sa zabezpečila manipulácia s EUCI v súlade s týmto rozhodnutím.

2.   Register EUCI, ktorý spravuje generálny sekretariát, je centrálnym registrom EUCI Komisie. Funguje ako:

miestny register EUCI pre generálny sekretariát Komisie,

register EUCI pre súkromné kancelárie členov Komisie, pokiaľ nemajú určený miestny register EUCI,

register EUCI pre generálne riaditeľstvá alebo útvary, ktoré nemajú miestny register EUCI,

hlavný vstupný a výstupný bod pre všetky utajované skutočnosti so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED až po stupeň utajenia SECRET UE/EU SECRET, ktoré si Komisia a jej útvary vymieňajú s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami, a ak sa tak stanovuje v osobitných dojednaniach, pre ostatné inštitúcie, agentúry a orgány Únie.

3.   Bezpečnostný orgán Komisie zriadi v Komisii register, ktorý funguje ako centrálny orgán na prijímanie a odosielanie utajovaných skutočností so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET. V prípade potreby sa môžu zriadiť podriadené registre, aby sa s týmito utajovanými skutočnosťami manipulovalo na účely evidencie.

4.   Podriadené registre nesmú priamo odosielať dokumenty so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET iným podriadeným registrom toho istého centrálneho registra TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET alebo externe, pokiaľ to uvedený centrálny register výslovne písomne nepovolí.

5.   Registre EUCI sa zriadia ako zabezpečené priestory, ako sú definované v kapitole 3, a akredituje ich bezpečnostný akreditačný orgán Komisie.

Článok 28

Kontrolný úradník registra

1.   Každý register EUCI spravuje kontrolný úradník registra (Registry Control Officer – RCO).

2.   RCO sa náležite bezpečnostne preverí.

3.   RCO podlieha dohľadu miestneho bezpečnostného úradníka v rámci oddelenia Komisie, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa manipulácie s dokumentmi EUCI a súlad s príslušnými bezpečnostnými predpismi, normami a usmerneniami.

4.   V rámci svojej zodpovednosti za správu registra EUCI, ku ktorému bol pridelený, RCO v súlade s týmto rozhodnutím a príslušnými vykonávacími predpismi, normami a usmerneniami vykonáva tieto celkové úlohy:

riadi operácie týkajúce sa evidencie, zachovania, reprodukcie, prekladu, prenosu, odoslania a zničenia alebo presunu do útvaru historických archívov EUCI,

pravidelne preveruje potrebu zachovávať utajenie informácií,

plní všetky ďalšie úlohy súvisiace s ochranou EUCI vymedzené vo vykonávacích predpisoch.

Článok 29

Evidencia EUCI na bezpečnostné účely

1.   Na účely tohto rozhodnutia znamená evidencia na bezpečnostné účely (ďalej len „evidencia“) uplatňovanie postupov, ktorými sa zaznamenáva životný cyklus EUCI vrátane ich distribúcie.

2.   Všetky informácie alebo veci so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a vyšším sa evidujú v určených registroch, keď sú doručené do organizačnej jednotky alebo sú z nej odosielané.

3.   Pri manipulácii s EUCI a ich uchovávaní s použitím komunikačného a informačného systému (Communication and Information System – CIS) sa môžu evidenčné postupy vykonávať prostredníctvom procesov v rámci samotného CIS.

4.   Podrobnejšie ustanovenia týkajúce sa evidencie EUCI na bezpečnostné účely sa stanovia vo vykonávacích predpisoch.

Článok 30

Rozmnožovanie a preklad utajovaných dokumentov EÚ

1.   Dokumenty so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET sa nesmú rozmnožovať ani prekladať bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu.

2.   Keď pôvodca dokumentov so stupňom utajenia SECRET UE/EU SECRET alebo nižším neuvedie nijakú výhradu týkajúcu sa rozmnožovania alebo prekladu, takéto dokumenty sa môžu rozmnožovať alebo prekladať na základe pokynu držiteľa.

3.   Bezpečnostné opatrenia uplatniteľné na pôvodný dokument sa uplatňujú aj na jeho kópie a preklady.

Článok 31

Preprava EUCI

1.   EUCI sa prepravujú tak, aby sa ochránili pred neoprávneným zverejnením počas ich prepravy.

2.   Na prepravu EUCI sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré musia byť:

primerané stupňu utajenia prenášaných EUCI a

prispôsobené osobitným podmienkam ich prepravy, najmä v závislosti od toho, či sa EUCI prepravujú:

v rámci budovy alebo samostatnej skupiny budov Komisie,

medzi budovami Komisie, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte,

v rámci Únie,

z Únie na územie tretieho štátu a

prispôsobené povahe a podobe EUCI.

3.   Tieto ochranné opatrenia sú podrobne stanovené vo vykonávacích predpisoch, alebo v prípade projektov a programov uvedených v článku 42 sú neoddeliteľnou súčasťou príslušných bezpečnostných pokynov pre program alebo projekt (Programme or Project Security Instructions – PSI).

4.   Vykonávacie predpisy alebo PSI obsahujú ustanovenia primerané úrovni EUCI, pokiaľ ide o:

typ prepravy, ako napríklad ručne, preprava diplomatickými alebo vojenskými kuriérmi, preprava poštovou službou alebo komerčnou kuriérskou službou,

balenie EUCI,

technické protiopatrenia pre EUCI prepravované na elektronických dátových nosičoch,

akékoľvek ďalšie procesné, fyzické alebo elektronické opatrenia,

postupy evidencie,

využitie zamestnancov s bezpečnostným oprávnením.

5.   Bez ohľadu na článok 21 ods. 5 pri preprave EUCI na elektronických dátových nosičoch možno ochranné opatrenia uvedené vo vykonávacích predpisoch doplniť o primerané technické protiopatrenia schválené bezpečnostným orgánom Komisie s cieľom minimalizovať riziko straty alebo vyzradenia.

Článok 32

Ničenie EUCI

1.   Utajované dokumenty EÚ, ktoré už nie sú potrebné, sa môžu zničiť, berúc do úvahy predpisy o archívoch, ako aj pravidlá a predpisy Komisie týkajúce sa správy dokumentov a archivácie, a najmä v súlade so spoločným zoznamom pre uchovávanie spisov Komisie.

2.   EUCI so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a vyšším musí zničiť RCO príslušného registra EUCI na základe pokynu držiteľa alebo príslušného orgánu. RCO náležite aktualizuje denníky a ostatné evidenčné záznamy.

3.   Pokiaľ ide o utajované dokumenty so stupňom utajenia SECRET UE/EU SECRET alebo TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET, toto ničenie vykonáva RCO za prítomnosti svedka, ktorý je preverený minimálne pre stupeň utajenia ničeného dokumentu.

4.   Pracovník registra a svedok, ak sa vyžaduje jeho prítomnosť, podpíšu protokol o zničení, ktorý sa archivuje v registri. RCO príslušného registra EUCI uchováva protokoly o zničení dokumentov so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET najmenej desať rokov a protokoly o zničení dokumentov so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a SECRET UE/EU SECRET najmenej päť rokov.

5.   Utajované dokumenty vrátane dokumentov so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED sa ničia spôsobmi, ktoré sa stanovia vo vykonávacích predpisoch a ktoré spĺňajú príslušné normy EÚ alebo rovnocenné normy.

6.   Počítačové zálohové médiá použité na uchovávanie EUCI sa ničia v súlade s postupmi stanovenými vo vykonávacích predpisoch.

Článok 33

Ničenie EUCI v núdzových situáciách

1.   Oddelenia Komisie, ktoré držia EUCI, pripravia plány, vychádzajúce z miestnych podmienok, na ochranu utajovanej veci EÚ v krízovej situácii aj na prípadnú likvidáciu, ako aj evakuačné plány. Oznámia pokyny, ktoré sa považujú za potrebné na to, aby sa EUCI nedostali do rúk neoprávnených osôb.

2.   Dojednania na ochranu a/alebo zničenie veci so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a SECRET UE/EU SECRET v čase krízy nemajú za žiadnych okolností nepriaznivo ovplyvňovať ochranu alebo zničenie veci so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET vrátane kódovacieho zariadenia, ktorého ochrana má prednosť pred všetkými ostatnými úlohami.

3.   V prípade núdzovej situácie, ak hrozí bezprostredné riziko neoprávneného zverejnenia, držiteľ zničí EUCI takým spôsobom, aby ich nebolo možné obnoviť ani v celku, ani čiastočne. Pôvodca a register pôvodu sa informujú o núdzovom zničení evidovaných EUCI.

4.   Podrobnejšie ustanovenia týkajúce ničenia EUCI sa stanovia vo vykonávacích predpisoch.

KAPITOLA 5

OCHRANA UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ EÚ V KOMUNIKAČNÝCH A INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH (CIS)

Článok 34

Základné zásady informačnej bezpečnosti

1.   Informačná bezpečnosť (Information Assurance – IA) v oblasti komunikačných a informačných systémov je záruka, že takéto systémy ochránia informácie, s ktorými manipulujú, a budú fungovať vtedy, keď je to potrebné a tak, ako majú, pod dohľadom oprávnených používateľov.

2.   Účinná informačná bezpečnosť zaisťuje náležitú mieru:

pravosti

:

záruka, že informácie sú pravé a pochádzajú z dôveryhodných zdrojov;

dostupnosti

:

vlastnosť charakterizovaná prístupnosťou informácií a ich použiteľnosťou na požiadanie oprávneného subjektu;

dôvernosti

:

vlastnosť, ktorá znamená, že informácie sa nesprístupnia neoprávneným osobám, subjektom či procesom;

integrity

:

vlastnosť charakterizovaná zabezpečením presnosti a úplnosti informácií a majetku;

nespochybniteľnosti

:

schopnosť preukázať, že sa činnosť alebo udalosť uskutočnila, takže túto činnosť alebo udalosť nie je možné následne poprieť.

3.   IA sa zakladá na procese riadenia rizík.

Článok 35

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„akreditácia“ je formálne povolenie a schválenie, ktoré bezpečnostný akreditačný orgán (Security Accreditation Authority – SAA) vydá pre komunikačný a informačný systém na spracovanie EUCI v ich operačnom prostredí v nadväznosti na formálne schválenie bezpečnostného plánu a jeho správnu implementáciu;

b)

„akreditačný proces“ sú potrebné kroky a úlohy požadované pred akreditáciou bezpečnostným akreditačným orgánom. Tieto kroky a úlohy sa bližšie určia v norme pre akreditačný proces;

c)

„komunikačný a informačný systém“ (Communication and Information System – CIS) je každý systém, ktorý umožňuje manipuláciu s informáciami v elektronickej podobe. Komunikačný a informačný systém zahŕňa všetky zložky potrebné na jeho fungovanie vrátane infraštruktúry, organizácie, zamestnancov a informačných zdrojov;

d)

„zvyškové riziko“ je riziko, ktoré zostáva po zavedení bezpečnostných opatrení, vzhľadom na to, že nie je možné čeliť všetkým hrozbám a nie je možné odstrániť všetky zraniteľné miesta;

e)

„riziko“ je možnosť, že daná hrozba využije vnútornú alebo vonkajšiu zraniteľnosť organizácie alebo niektorého z používaných systémov a poškodí tak organizáciu a jej hmotný alebo nehmotný majetok. Meria sa ako kombinácia pravdepodobnosti výskytu hrozieb a ich následkov;

f)

„akceptácia rizika“ je rozhodnutie znášať ďalšiu existenciu zvyškového rizika po zabezpečení sa proti rizikám;

g)

„vyhodnotenie rizika“ je určenie hrozieb a zraniteľnosti a vykonanie príslušnej analýzy rizík, t. j. analýzy ich pravdepodobnosti a následkov;

h)

„oznamovanie rizika“ je rozvíjanie informovanosti o rizikách medzi používateľskými komunitami CIS, informovanie schvaľovacích orgánov o týchto rizikách a podávanie správ o nich operačným orgánom;

i)

„zabezpečenie sa proti riziku“ je zmiernenie, odstránenie alebo zmenšenie rizika (prostredníctvom vhodnej kombinácie technických, fyzických, organizačných a procesných opatrení), prenosu rizika alebo jeho monitorovania.

Článok 36

CIS, ktorými sa manipuluje s EUCI

1.   Prostredníctvom CIS sa manipuluje s EUCI v súlade s koncepciou informačnej bezpečnosti.

2.   Pokiaľ ide o CIS, ktorými sa manipuluje s EUCI, dodržiavanie politiky Komisie týkajúcej sa bezpečnosti informačných systémov, ako sa uvádza v rozhodnutí Komisie K(2006) 3602 (11), znamená, že:

a)

sa používa prístup „plánuj, urob, skontroluj, vykonaj“ (Plan-Do-Check-Act) na vykonávanie politiky bezpečnosti informačných systémov počas celého životného cyklu informačného systému;

b)

sa musia identifikovať bezpečnostné potreby prostredníctvom hodnotenia obchodného dosahu;

c)

informačný systém a v ňom uložené údaje musia podliehať formálnej klasifikácii aktív;

d)

sa musia vykonávať všetky povinné bezpečnostné opatrenia, ako sa stanovuje v politike týkajúcej sa bezpečnosti informačných systémov;

e)

sa musí uplatňovať proces riadenia rizík, ktorý pozostáva z týchto krokov: identifikácia hrozieb a zraniteľnosti, hodnotenie rizika, zabezpečenie sa proti riziku, akceptácia rizika a oznamovanie rizika;

f)

sa vymedzí, vykonáva, kontroluje a prehodnocuje bezpečnostný plán vrátane bezpečnostnej politiky a bezpečnostných prevádzkových postupov.

3.   Všetci zamestnanci zapojení do navrhovania, vývoja, testovania, prevádzky, riadenia alebo používania CIS, ktorými sa manipuluje s EUCI, oznámia bezpečnostnému akreditačnému orgánu všetky potenciálne bezpečnostné nedostatky, incidenty, narušenia bezpečnosti alebo vyzradenia, ktoré môžu mať vplyv na ochranu CIS a/alebo v nich uložených EUCI.

4.   Ak ochranu EUCI zabezpečujú kryptografické produkty, tieto produkty sa schvaľujú takto:

a)

uprednostnia sa produkty, ktoré boli schválené Radou alebo generálnym tajomníkom Rady v jeho funkcii kryptografického schvaľovacieho orgánu Rady na základe odporúčania skupiny bezpečnostných expertov Komisie;

b)

ak si to vyžadujú osobitné operačné okolnosti, kryptografický schvaľovací orgán Komisie (Crypto Approval Authority – CAA) na základe odporúčania skupiny bezpečnostných expertov Komisie upustí od požiadaviek uvedených v písmene a) a udelí dočasné schválenie na určité obdobie.

5.   Počas prenosu, spracovávania a uchovávania EUCI elektronickými prostriedkami sa použijú schválené kryptografické produkty. Bez ohľadu na túto požiadavku možno v núdzových situáciách alebo pri špecifických technických konfiguráciách použiť špecifické postupy schválené CAA.

6.   CIS, ktorými sa manipuluje utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším, sú bezpečnostnými opatreniami chránené proti vyzradeniu takýchto skutočností prostredníctvom neúmyselného elektromagnetického vyžarovania („bezpečnostné opatrenia TEMPEST“). Takéto bezpečnostné opatrenia sú primerané rizikám zneužitia a stupňu utajenia daných utajovaných skutočností.

7.   Bezpečnostný orgán Komisie pôsobí ako:

orgán pre informačnú bezpečnosť (IAA),

bezpečnostný akreditačný orgán (SAA),

orgán pre TEMPEST (TA),

kryptografický schvaľovací orgán (CAA),

kryptografický distribučný orgán (CDA).

8.   Bezpečnostný orgán Komisie vymenuje pre každý systém operačný orgán pre informačnú bezpečnosť.

9.   Povinnosti súvisiace s funkciami opísanými v odsekoch 7 a 8 sa stanovia vo vykonávacích predpisoch.

Článok 37

Akreditácia CIS, ktorými sa manipuluje s EUCI

1.   Všetky CIS, ktorými sa manipuluje s EUCI, podliehajú akreditačnému procesu na základe zásad informačnej bezpečnosti, ktorých úroveň podrobnosti musí byť úmerná požadovanej úrovni ochrany.

2.   Akreditačný proces musí obsahovať formálne potvrdenie bezpečnostného akreditačného orgánu Komisie týkajúce sa bezpečnostného plánu pre dotknutý CIS s cieľom uistiť sa, že:

a)

proces riadenia rizík, ako sa uvádza v článku 36 ods. 2, bol riadne vykonaný;

b)

vlastník systému vedome akceptoval zvyškové riziko a

c)

sa dosiahla dostatočná úroveň ochrany CIS a EUCI, s ktorými sa v ňom manipuluje, v súlade s týmto rozhodnutím.

3.   Bezpečnostný akreditačný orgán Komisie vydá potvrdenie o akreditácii, v ktorom sa stanoví najvyšší stupeň utajenia EUCI, s ktorými sa môže manipulovať v CIS, ako aj príslušné operačné podmienky a požiadavky. Netýka sa to úloh zverených rade pre bezpečnostnú akreditáciu vymedzenej v článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 (12).

4.   Spoločná rada pre bezpečnostnú akreditáciu (SAB) zodpovedá za akreditáciu CIS Komisie, na ktorej sa zúčastňujú viaceré strany. Skladá sa zo zástupcu SAA každej zúčastnenej strany a predsedá jej zástupca SAA Komisie.

5.   Akreditačný proces pozostáva zo série úloh, ktoré musia zúčastnené strany vykonať. Zodpovednosť za prípravu akreditačných spisov a dokumentácie nesie v plnej miere vlastník systému CIS.

6.   Za akreditáciu je zodpovedný bezpečnostný akreditačný orgán Komisie, ktorý kedykoľvek v priebehu životného cyklu CIS má právo:

a)

vyžadovať vykonanie akreditačného procesu;

b)

vykonať audit alebo inšpekciu CIS;

c)

ak podmienky na prevádzku už nie sú splnené, vyžadovať vymedzenie a účinné vykonávanie plánu na zlepšovanie bezpečnosti v rámci presne stanoveného časového rozvrhu, prípadne odobratie povolenia na prevádzku CIS, kým podmienky na prevádzku nebudú opäť splnené.

7.   Akreditačný proces musí byť stanovený v norme týkajúcej sa akreditačného procesu pre CIS, ktorými sa manipuluje s EUCI, ktorá sa prijme v súlade s článkom 10 ods. 3 rozhodnutia Komisie K(2006) 3602.

Článok 38

Núdzové situácie

1.   Bez ohľadu na ustanovenia tejto kapitoly sa môžu v núdzových situáciách, ako napríklad pri bezprostredne hroziacej kríze alebo počas krízy, pri konflikte, vo vojnovom stave alebo pri výnimočných operačných okolnostiach, uplatňovať osobitné postupy uvedené nižšie.

2.   EUCI sa môžu so súhlasom príslušného orgánu prenášať kryptografickými produktmi, ktoré boli schválené pre nižší stupeň utajenia, alebo v nešifrovanej podobe, pokiaľ by akékoľvek zdržanie spôsobilo škody, ktoré jednoznačne prevyšujú škodu spôsobenú akýmkoľvek neoprávneným zverejnením utajovanej veci, a ak:

a)

odosielateľ a príjemca nemajú požadované šifrovacie zariadenie a

b)

utajovanú vec nemožno včas doručiť inými prostriedkami.

3.   Utajované skutočnosti prenášané za okolností uvedených v odseku 1 nesmú mať nijaké označenia alebo odkazy, ktorými by sa odlišovali od neutajovanej skutočnosti alebo skutočnosti, ktorá sa môže chrániť dostupným kryptografickým produktom. Príjemcovia sa o stupni utajenia skutočnosti bezodkladne informujú iným spôsobom.

4.   Následná správa sa zašle príslušnému orgánu a skupine bezpečnostných expertov Komisie.

KAPITOLA 6

PRIEMYSELNÁ BEZPEČNOSŤ

Článok 39

Základné zásady

1.   Priemyselná bezpečnosť je uplatňovanie opatrení na zabezpečenie ochrany EUCI

a)

v rámci utajovaných zmlúv zo strany:

i)

záujemcov alebo uchádzačov počas výberového alebo zadávacieho konania;

ii)

dodávateľov alebo subdodávateľov počas celého životného cyklu utajovanej zmluvy;

b)

v rámci utajovaných dohôd o grante zo strany:

i)

žiadateľov počas postupov udeľovania grantu;

ii)

príjemcov počas celého životného cyklu utajovanej dohody o grante.

2.   Takéto zmluvy alebo dohody o grante nezahŕňajú prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET.

3.   Pokiaľ sa neuvádza inak, ustanovenia tejto kapitoly týkajúce sa utajovaných zmlúv alebo dodávateľov sa uplatňujú aj na utajované subdodávateľské zmluvy alebo subdodávateľov.

Článok 40

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„utajovaná zmluva“ je rámcová zmluva alebo zmluva, ako sa uvádza v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (13), ktorú Komisia alebo jedno z jej oddelení uzavrelo s dodávateľom na dodávku hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, vykonanie prác alebo poskytnutie služieb, ktorej plnenie si vyžaduje alebo zahŕňa vytvorenie, uchovávanie EUCI alebo manipuláciu s nimi;

b)

„utajovaná subdodávateľská zmluva“ je zmluva, ktorú dodávateľ Komisie alebo jedného z jej oddelení uzavrel s iným dodávateľom (t. j. subdodávateľom) na dodávku hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, vykonanie prác alebo poskytnutie služieb, ktorej plnenie si vyžaduje alebo zahŕňa vytvorenie, uchovávanie EUCI alebo manipuláciu s nimi;

c)

„utajovaná dohoda o grante“ je dohoda, ktorou Komisia udelí grant, ako sa uvádza v hlave VI časti I nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002, ktorej plnenie si vyžaduje alebo zahŕňa vytvorenie, uchovávanie EUCI alebo manipuláciu s nimi;

d)

„určený bezpečnostný orgán“ (Designated Security Authority – DSA) je orgán podliehajúci národnému bezpečnostnému orgánu (NSA) členského štátu, ktorý je zodpovedný za informovanie priemyselných alebo iných subjektov o vnútroštátnej politike vo všetkých záležitostiach priemyselnej bezpečnosti a za usmerňovanie a podporu pri jej vykonávaní. Funkciu DSA môže vykonávať NSA alebo ktorýkoľvek iný príslušný orgán.

Článok 41

Postup v prípade utajovaných zmlúv alebo dohôd o grante

1.   Každé oddelenie Komisie ako verejný obstarávateľ zabezpečí, že pri uzatváraní utajovaných zmlúv alebo dohôd o grante sú uvedené alebo do zmluvy zahrnuté a splnené minimálne normy priemyselnej bezpečnosti stanovené v tejto kapitole.

2.   Na účely odseku 1 sa príslušné útvary Komisie obrátia na Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť, a najmä na riaditeľstvo pre bezpečnosť, a zabezpečia, aby vzorové zmluvy, subdodávateľské zmluvy a vzorové dohody o grante obsahovali ustanovenia, ktoré odrážajú základné zásady a minimálne normy na ochranu EUCI, ktoré musia dodržiavať dodávatelia a subdodávatelia, resp. príjemcovia prostriedkov na základe dohôd o grante.

3.   Komisia úzko spolupracuje s NSA, DSA alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

4.   Ak verejný obstarávateľ plánuje začať postup zameraný na uzavretie utajovanej zmluvy alebo dohody o grante, musí požiadať bezpečnostný orgán Komisie o radu k otázkam týkajúcim sa tajnej povahy a prvkov postupu vo všetkých jeho etapách.

5.   Po konzultácii so skupinou bezpečnostných expertov Komisie sa vo vykonávacích predpisoch o priemyselnej bezpečnosti stanovia vzory a modely pre utajované zmluvy a subdodávateľské zmluvy, utajované dohody o grante, oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, usmernenia týkajúce sa okolností, keď sa vyžadujú priemyselné bezpečnostné previerky, bezpečnostné pokyny pre program alebo projekt, bezpečnostné doložky, návštevy, prenos a preprava EUCI v rámci utajovaných zmlúv alebo utajovaných dohôd o grante.

6.   Komisia môže uzavrieť utajovanú zmluvu alebo dohodu o grante, ktorou sa zverujú úlohy zahŕňajúce alebo vyžadujúce prístup k EUCI, manipuláciu s nimi alebo ich uchovávanie hospodárskymi subjektmi so sídlom v členskom štáte alebo v treťom štáte, ktorý uzavrel dohodu alebo administratívne dojednanie v súlade s kapitolou 7 tohto rozhodnutia.

Článok 42

Bezpečnostné prvky v utajovanej zmluve alebo dohode o grante

1.   Utajované zmluvy alebo dohody o grante musia obsahovať tieto bezpečnostné prvky:

Bezpečnostné pokyny pre program alebo projekt

a)

„Bezpečnostné pokyny pre program alebo projekt“ (Programme or Project Security Instruction – PSI) je zoznam bezpečnostných postupov, ktoré sa uplatňujú v rámci konkrétneho programu/projektu s cieľom štandardizovať bezpečnostné postupy. Počas trvania programu alebo projektu sa môžu revidovať.

b)

Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť vypracuje všeobecné PSI. Oddelenia Komisie zodpovedné za programy alebo projekty zahŕňajúce manipuláciu s EUCI alebo ich uchovávanie môžu tam, kde je to vhodné, vypracovať špecifické PSI založené na všeobecných PSI.

c)

Špecifické PSI sa vypracujú najmä pre programy a projekty, ktoré sa vyznačujú značným rozsahom, škálou alebo zložitosťou, alebo množstvom a/alebo rozmanitosťou dodávateľov, príjemcov a iných partnerov a zúčastnených strán, napríklad pokiaľ ide o ich právne postavenie. Špecifické PSI vypracuje oddelenie (oddelenia) Komisie, ktoré program alebo projekt riadi, v úzkej spolupráci s generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a bezpečnosť.

d)

Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť predloží všeobecné a špecifické PSI skupine bezpečnostných expertov Komisie na posúdenie.

Bezpečnostná doložka

a)

„Bezpečnostná doložka“ (Security Aspects Letter – SAL) je súbor osobitných zmluvných podmienok vydaných verejným obstarávateľom, v ktorom sa stanovujú bezpečnostné požiadavky alebo prvky zmluvy vyžadujúce si bezpečnostnú ochranu a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť každej utajovanej zmluvy, ktorá si vyžaduje prístup k EUCI alebo v rámci ktorej sa takéto utajované skutočnosti tvoria.

b)

Osobitné zmluvné podmienky sú opísané v bezpečnostnej doložke, ktorá v prípade potreby obsahuje sprievodcu stupňami utajenia (Security Classification Guide – SCG) a ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť utajovanej zmluvy alebo subdodávateľskej zmluvy, resp. dohody o grante.

c)

SAL obsahuje ustanovenia, podľa ktorých musí dodávateľ alebo príjemca dodržiavať minimálne normy stanovené v tomto rozhodnutí. Verejný obstarávateľ zabezpečí, aby sa v SAL uvádzalo, že nedodržiavanie týchto minimálnych noriem sa môže považovať za dostatočné dôvody na vypovedanie zmluvy alebo dohody o grante.

2.   PSI, ako aj SAL musia obsahovať ako povinný bezpečnostný prvok SCG:

a)

„Sprievodca stupňami utajenia“ (SCG) je dokument, ktorý opisuje prvky programu, projektu, zmluvy alebo dohody o grante, ktoré sú utajené, pričom uvádza uplatniteľné stupne utajenia. SCG sa môže v priebehu programu, projektu, zmluvy alebo dohody o grante rozšíriť a stupeň utajenia prvkov informácií sa môže zmeniť alebo znížiť. Ak SCG existuje, musí byť súčasťou SAL.

b)

Pred začatím výberového konania alebo uzavretím utajovanej zmluvy oddelenie Komisie ako verejný obstarávateľ určí stupeň utajenia všetkých utajovaných skutočností, ktoré sa majú poskytnúť záujemcom a uchádzačom alebo dodávateľom, ako aj stupeň utajenia všetkých utajovaných skutočností, ktoré dodávateľ vytvorí. Na tento účel oddelenie Komisie pripraví SCG, ktorý sa bude uplatňovať pri plnení zmluvy, v súlade s týmto rozhodnutím a jeho vykonávacími predpismi po porade s bezpečnostným orgánom Komisie.

c)

Pri určovaní stupňa utajenia rôznych prvkov utajovanej zmluvy sa uplatňujú tieto zásady:

i)

pri príprave SCG oddelenie Komisie ako verejný obstarávateľ zohľadňuje všetky príslušné bezpečnostné hľadiská vrátane stupňa utajenia, ktorý utajovanej skutočnosti poskytnutej a schválenej na použitie v súvislosti so zmluvou určil jej pôvodca;

ii)

celkový stupeň utajenia zmluvy nesmie byť nižší ako najvyšší stupeň utajenia ktoréhokoľvek z jej prvkov;

iii)

a ak je to relevantné, v prípade akejkoľvek zmeny týkajúcej sa stupňa utajenia skutočností, ktoré dodávatelia vytvorili alebo ktoré im boli poskytnuté počas plnenia zmluvy, alebo v prípade následných zmien v SCG, sa verejný obstarávateľ prostredníctvom bezpečnostného orgánu Komisie spojí s NSA, DSA členského štátu alebo s ktorýmkoľvek iným dotknutým príslušným bezpečnostným orgánom.

Článok 43

Prístup k EUCI pre zamestnancov dodávateľov a príjemcov

Verejný obstarávateľ alebo orgán poskytujúci grant zabezpečí, aby utajovaná zmluva alebo utajovaná dohoda o grante obsahovala ustanovenia, v ktorých sa uvádza, že zamestnancom dodávateľa, subdodávateľa alebo príjemcu, ktorí si na účely plnenia utajovanej zmluvy, subdodávateľskej zmluvy alebo dohody o grante vyžadujú prístup k EUCI, sa poskytuje takýto prístup, len ak:

a)

dostali bezpečnostné oprávnenie na príslušný stupeň alebo boli inak riadne oprávnení z dôvodu ich potreby poznať;

b)

boli poučení o uplatniteľných bezpečnostných predpisoch a postupoch ochrany EUCI a vzali na vedomie svoje povinnosti v súvislosti s ochranou takýchto utajovaných skutočností;

c)

boli bezpečnostne preverení pre zodpovedajúci stupeň utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET príslušným NSA, DSA alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom.

Článok 44

Priemyselná bezpečnostná previerka

1.   „Priemyselná bezpečnostná previerka“ (Facility Security Clearance – FSC) je správne rozhodnutie NSA, DSA alebo akéhokoľvek iného príslušného bezpečnostného orgánu, že zariadenie môže z hľadiska bezpečnosti zaistiť primeranú ochranu EUCI pre určený stupeň utajenia.

2.   FSC udelená NSA, DSA alebo akýmkoľvek iným príslušným bezpečnostným orgánom členského štátu s cieľom uviesť v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, že hospodársky subjekt je schopný chrániť EUCI na príslušnom stupni utajenia (CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET) vo svojich zariadeniach, sa predloží bezpečnostnému orgánu Komisie, ktorý ju postúpi oddeleniu Komisie konajúcemu ako verejný obstarávateľ alebo orgán poskytujúci grant pred tým, než sa záujemcovi, uchádzačovi alebo dodávateľovi, resp. žiadateľovi o grant alebo príjemcovi grantu poskytne alebo udelí prístup k EUCI.

3.   V prípade potreby verejný obstarávateľ oznámi prostredníctvom bezpečnostného orgánu Komisie príslušnému NSA, DSA alebo akémukoľvek inému príslušnému bezpečnostnému orgánu, že FSC je potrebná na účely plnenia zmluvy. FSC alebo PSC sa vyžaduje, ak sa počas postupu verejného obstarávania alebo udelenia grantu musia poskytnúť EUCI so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET.

4.   Verejný obstarávateľ alebo orgán poskytujúci grant neuzavrie utajovanú zmluvu alebo dohodu o grante s uprednostňovaným uchádzačom alebo účastníkom, kým mu NSA, DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán členského štátu, v ktorom má dotknutý dodávateľ alebo subdodávateľ sídlo, nepotvrdí, že príslušná FSC bola v potrebných prípadoch vydaná.

5.   Keď bol bezpečnostný orgán Komisie informovaný NSA, DSA alebo akýmkoľvek iným príslušným bezpečnostným orgánom, ktorý vydal FSC, o zmenách, ktoré majú vplyv na FSC, informuje o tom oddelenie Komisie konajúce ako verejný obstarávateľ alebo orgán poskytujúci grant. V prípade subdodávateľskej zmluvy sa náležite informuje NSA, DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán.

6.   Odňatie FSC príslušným NSA, DSA alebo akýmkoľvek iným príslušným bezpečnostným orgánom predstavuje pre verejného obstarávateľa alebo orgán poskytujúci grant dostatočný dôvod na vypovedanie utajovanej zmluvy alebo na vylúčenie záujemcu, uchádzača alebo žiadateľa zo súťaže. Ustanovenie v tomto zmysle sa uvedie vo vzorových zmluvách a dohodách o grante, ktoré sa majú vypracovať.

Článok 45

Ustanovenia týkajúce sa utajovaných zmlúv alebo dohôd o grante

1.   Ak sa EUCI poskytujú záujemcovi, uchádzačovi alebo žiadateľovi počas postupu verejného obstarávania, výzva na predkladanie ponúk obsahuje ustanovenie, že záujemca, uchádzač alebo žiadateľ, ktorý nepredloží ponuku alebo ktorý nie je vybratý, musí v stanovenej lehote vrátiť všetky utajované dokumenty.

2.   Verejný obstarávateľ alebo orgán poskytujúci grant oznámi prostredníctvom bezpečnostného orgánu Komisie príslušnému NSA, DSA alebo akémukoľvek inému príslušnému bezpečnostnému orgánu skutočnosť, že utajovaná zmluva alebo dohoda o grante bola udelená, ako aj relevantné údaje, ako sú meno dodávateľov alebo príjemcov, trvanie zmluvy a maximálny stupeň utajenia.

3.   Keď sa takéto zmluvy alebo dohody o grante vypovedajú, verejný obstarávateľ alebo orgán poskytujúci grant to bezodkladne oznámi prostredníctvom bezpečnostného orgánu Komisie NSA, DSA alebo akémukoľvek inému príslušnému bezpečnostnému orgánu členského štátu, v ktorom má dodávateľ alebo príjemca grantu sídlo.

4.   Od dodávateľa alebo príjemcu grantu sa spravidla požaduje, aby po vypovedaní utajovanej zmluvy alebo dohody o grante vrátil verejnému obstarávateľovi alebo orgánu poskytujúcemu grant všetky EUCI, ktorých je držiteľom.

5.   V SAL sa stanovia osobitné ustanovenia týkajúce sa manipulácie s EUCI počas plnenia utajovanej zmluvy alebo utajovanej dohody o grante alebo po jej vypovedaní.

6.   Ak sa dodávateľovi alebo príjemcovi dohody povolí, aby si ponechal utajované EUCI po vypovedaní utajovanej zmluvy alebo dohody o grante, musí naďalej spĺňať minimálne normy uvedené v tomto rozhodnutí a chrániť dôvernosť EUCI.

Článok 46

Osobitné ustanovenia týkajúce sa utajovaných zmlúv

1.   Podmienky týkajúce sa ochrany EUCI, za ktorých môže dodávateľ uzatvárať subdodávateľské zmluvy, sa musia vymedziť vo výzve na predkladanie ponúk a v utajovanej zmluve.

2.   Dodávateľ musí získať povolenie od verejného obstarávateľa pred tým, ako zadá niektorú z častí utajovanej zmluvy subdodávateľom. Žiadna zákazka, ktorá si vyžaduje prístup k EUCI, nesmie byť zadaná subdodávateľom so sídlom v tretej krajine, pokiaľ neexistuje regulačný rámec pre bezpečnosť informácií, ako sa uvádza v kapitole 7.

3.   Dodávateľ je zodpovedný za zabezpečenie toho, aby boli všetky subdodávateľské činnosti realizované v súlade s minimálnymi normami stanovenými v tomto rozhodnutí, a nesmie poskytnúť EUCI subdodávateľovi bez predchádzajúceho písomného súhlasu verejného obstarávateľa.

4.   Pokiaľ ide o EUCI, ktoré vytvoril alebo s ktorými manipuluje dodávateľ, Komisia sa považuje za pôvodcu, a práva prináležiace pôvodcovi vykonáva verejný obstarávateľ.

Článok 47

Návštevy vykonávané v súvislosti s utajovanými zmluvami

1.   Ak zamestnanci Komisie alebo dodávateľa či príjemcu grantu potrebujú na účely plnenia utajovanej zmluvy alebo dohody o grante prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET v objektoch druhej strany, spoločne organizujú návštevy svojich objektov v spolupráci s NSA, DSA alebo akýmkoľvek iným dotknutým príslušným bezpečnostným orgánom. O týchto návštevách je informovaný bezpečnostný orgán Komisie. V súvislosti so špecifickými programami alebo projektmi však NSA, DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán môžu súhlasiť aj s postupom, pri ktorom sa takéto návštevy môžu organizovať priamo.

2.   Všetci návštevníci musia byť držiteľmi príslušných personálnych bezpečnostných previerok a na účely prístupu k EUCI, ktoré sa týkajú utajovanej zmluvy, musia mať potrebu poznať.

3.   Návštevníkom sa udelí prístup len k EUCI, ktoré sa týkajú účelu návštevy.

4.   Podrobnejšie ustanovenia sa stanovia vo vykonávacích predpisoch.

5.   Dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa návštev v súvislosti s utajovanými zmluvami, ktoré sú stanovené v tomto rozhodnutí a vo vykonávacích pravidlách uvedených v odseku 4, je povinné.

Článok 48

Prenos a preprava EUCI v súvislosti s utajovanými zmluvami alebo utajovanými dohodami o grante

1.   Pokiaľ ide o prenos EUCI elektronickými prostriedkami, uplatňujú sa príslušné ustanovenia kapitoly 5 tohto rozhodnutia.

2.   Pokiaľ ide o prepravu EUCI, uplatňujú sa príslušné ustanovenia kapitoly 4 tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích predpisov v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi.

3.   Pri určovaní bezpečnostných opatrení na prepravu utajovaných vecí ako nákladu sa uplatňujú tieto zásady:

a)

bezpečnosť sa zaisťuje počas všetkých etáp prepravy z miesta pôvodu na miesto konečného určenia;

b)

úroveň ochrany zásielky sa určuje podľa stupňa utajenia veci s najvyšším stupňom utajenia, ktorá sa v nej nachádza;

c)

pred každou cezhraničnou prepravou veci so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET odosielateľ vypracuje plán prepravy, ktorý schváli NSA, DSA alebo akýkoľvek iný dotknutý príslušný bezpečnostný orgán;

d)

cesty sa v čo najväčšom možnom rozsahu vykonávajú priamo z miesta pôvodu na miesto určenia a uskutočňujú sa v čo najkratšom čase, aký umožňujú okolnosti;

e)

ak je to možné, trasy ciest by mali prechádzať len cez územia členských štátov. Cesty cez štáty, ktoré nie sú členskými štátmi, by sa mali realizovať len v prípade, ak ich povolí NSA, DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán štátu odosielateľa aj príjemcu.

Článok 49

Postúpenie EUCI dodávateľom alebo príjemcom grantu, ktorí sa nachádzajú v tretích štátoch

Postúpenie EUCI dodávateľom alebo príjemcom grantu, ktorí sa nachádzajú v tretích štátoch, sa uskutočňuje v súlade s bezpečnostnými opatreniami dohodnutými medzi bezpečnostným orgánom Komisie, oddelením Komisie ako verejným obstarávateľom, resp. orgánom poskytujúcim grant a NSA, DSA alebo iným príslušným bezpečnostným orgánom dotknutého tretieho štátu, v ktorom má dodávateľ alebo príjemca grantu sídlo.

Článok 50

Manipulácia s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED v súvislosti s utajovanými zmluvami alebo utajovanými dohodami o grante

1.   Ochrana utajovaných skutočností so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED, s ktorými sa manipuluje alebo ktoré sa uchovávajú v rámci utajovaných zmlúv alebo dohôd o grante, sa zakladá na zásadách proporcionality a nákladovej efektívnosti.

2.   V súvislosti s utajovanými zmluvami alebo utajovanými dohodami o grante, ktoré zahŕňajú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED, sa nevyžaduje žiadna FSC ani PSC.

3.   Ak sa v rámci zmluvy alebo dohody o grante manipuluje s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED v CIS, ktorý prevádzkuje dodávateľ alebo príjemca grantu, verejný obstarávateľ, resp. orgán poskytujúci grant zabezpečí po konzultácii s bezpečnostným orgánom Komisie, aby sa v zmluve alebo dohode o grante uvádzali potrebné technické a administratívne požiadavky týkajúce sa akreditácie alebo schválenia CIS zodpovedajúce vyhodnotenému riziku, pričom sa zohľadnia všetky relevantné faktory. Rozsah akreditácie alebo schválenia takého CIS dohodnú bezpečnostný orgán Komisie a príslušný NSA alebo DSA.

KAPITOLA 7

VÝMENA UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ S OSTATNÝMI INŠTITÚCIAMI, AGENTÚRAMI, ORGÁNMI A ÚRADMI ÚNIE, ČLENSKÝMI ŠTÁTMI A TRETÍMI ŠTÁTMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI

Článok 51

Základné zásady

1.   Ak Komisia alebo jedno z jej oddelení rozhodne, že je potrebná výmena EUCI s inou inštitúciou, agentúrou, orgánom alebo úradom Únie alebo s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou, podniknú sa nevyhnutné kroky na vytvorenie vhodného právneho alebo administratívneho rámca na tento účel, čo môže zahŕňať dohody o bezpečnosti utajovaných skutočností alebo administratívne dojednania uzavreté v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 57, EUCI sa vymieňajú s inou inštitúciou, agentúrou, orgánom alebo úradom Únie, alebo s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou len vtedy, ak existuje takýto právny alebo administratívny rámec a ak existujú dostatočné záruky, že inštitúcia, agentúra, orgán alebo úrad Únie, alebo tretí štát alebo medzinárodná organizácia uplatňuje rovnaké základné zásady a minimálne normy na ochranu utajovaných skutočností.

Článok 52

Výmena EUCI s ostatnými inštitúciami, agentúrami, orgánmi a úradmi Únie

1.   Pred uzavretím administratívneho dojednania o výmene EUCI s inou inštitúciou, agentúrou, orgánom alebo úradom Únie, si Komisia vyžiada záruku, že dotknutá inštitúcia, agentúra, orgán alebo úrad Únie:

a)

má regulačný rámec na ochranu EUCI, v ktorom sa stanovujú základné zásady a minimálne normy rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v tomto rozhodnutí a jeho vykonávacích predpisoch;

b)

uplatňuje bezpečnostné normy a usmernenia týkajúce sa personálnej bezpečnosti, fyzickej bezpečnosti, správy EUCI a bezpečnosti komunikačných a informačných systémov (CIS), ktoré zaručujú úroveň ochrany EUCI rovnocennú s úrovňou, ktorá sa uplatňuje v Komisii;

c)

označuje utajované skutočností, ktoré vytvára, ako EUCI.

2.   Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť v úzkej spolupráci s ostatnými príslušnými oddeleniami Komisie je vedúcim útvarom v Komisii na uzavretie administratívnych dojednaní o výmene EUCI s ostatným inštitúciami, agentúrami, orgánmi alebo úradmi EÚ.

3.   Administratívne dojednania majú spravidla formu výmeny listov, ktoré v mene Komisie podpisuje generálny riaditeľ pre ľudské zdroje a bezpečnosť.

4.   Pred uzavretím administratívneho dojednania o výmene EUCI vykoná bezpečnostný orgán Komisie hodnotiacu návštevu zameranú na posúdenie regulačného rámca na ochranu EUCI a zistenie účinnosti opatrení zavedených na ochranu EUCI. Administratívne dojednanie nadobúda účinnosť a EUCI sa vymieňajú iba vtedy, ak výsledky tejto hodnotiacej návštevy boli uspokojivé a odporúčania v nadväznosti na návštevu boli splnené. Pravidelné následné hodnotiace návštevy sa vykonávajú na overenie, či sa dodržiavajú administratívne dojednania a či platné bezpečnostné opatrenia naďalej spĺňajú základné zásady a minimálne normy, ktoré boli dohodnuté.

5.   V Komisii je register EUCI, ktorý spravuje Generálny sekretariát, spravidla hlavným vstupným a výstupným bodom utajovaných skutočností s ostatnými inštitúciami, agentúrami, orgánmi a úradmi Únie. Ak je to však z bezpečnostných, organizačných alebo prevádzkových dôvodov na ochranu EUCI vhodnejšie, miestne registre EUCI v oddeleniach Komisie v súlade s týmto rozhodnutím a jeho vykonávacími predpismi pôsobia ako vstupný a výstupný bod utajovaných skutočností, pokiaľ ide o záležitosti v rámci právomoci príslušných oddelení Komisie.

6.   O procese uzatvárania administratívnych dojednaní podľa odseku 2 je informovaná skupina bezpečnostných expertov Komisie.

Článok 53

Výmena EUCI s členskými štátmi

1.   EUCI sa môžu vymieňať a poskytovať členským štátom za predpokladu, že tieto ochraňujú EUCI v súlade s požiadavkami uplatňovanými na utajované skutočnosti, ktoré sú označené vnútroštátnym stupňom utajenia na rovnakej úrovni, ako sa uvádza v ekvivalenčnej tabuľke stupňov utajenia uvedenej v prílohe I.

2.   Keď členské štáty poskytnú štruktúram alebo sieťam Európskej únie utajované skutočnosti, ktoré sú označené národným označením stupňa utajenia, Komisia ich chráni v súlade s požiadavkami uplatňovanými na EUCI s rovnocenným stupňom utajenia stanoveným podľa ekvivalenčnej tabuľky stupňov utajenia, ktorá sa uvádza v prílohe I.

Článok 54

Výmena EUCI s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami

1.   Ak Komisia stanoví, že existuje dlhodobá potreba výmeny utajovaných skutočností s tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, podniknú sa nevyhnutné kroky na vytvorenie vhodného právneho alebo administratívneho rámca na tento účel, čo môže zahŕňať dohody o bezpečnosti utajovaných skutočností alebo administratívne dojednania uzavreté v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

2.   Tieto dohody o bezpečnosti utajovaných skutočností alebo administratívne dojednania uvedené v odseku 1 obsahujú ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že tretie štáty alebo medzinárodné organizácie, ktoré prijmú EUCI, chránia takéto skutočnosti na úrovni, ktorá zodpovedá ich stupňu utajenia, a v súlade s minimálnymi normami, ktoré sú rovnocenné s normami stanovenými v tomto rozhodnutí.

3.   Komisia môže v súlade s článkom 56 uzavrieť administratívne dojednania, pokiaľ stupeň utajenia EUCI spravidla nie je vyšší ako RESTREINT UE/EU RESTRICTED.

4.   Tieto administratívne dojednania o výmene utajovaných skutočností uvedené v odseku 3 obsahujú ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že tretie štáty alebo medzinárodné organizácie, ktoré prijmú EUCI, chránia takéto skutočnosti na úrovni, ktorá zodpovedá ich stupňu utajenia, a v súlade s minimálnymi normami, ktoré sú rovnocenné s normami stanovenými v tomto rozhodnutí. O uzavretí dohôd o bezpečnosti utajovaných skutočností alebo administratívnych dojednaní sa treba poradiť so skupinou bezpečnostných expertov Komisie.

5.   Rozhodnutie o poskytnutí EUCI, ktorých pôvodcom je Komisia, tretiemu štátu alebo medzinárodnej organizácii prijíma v každom jednotlivom prípade oddelenie Komisie ako pôvodca EUCI v Komisii na základe povahy a obsahu týchto utajovaných skutočností, príjemcovej potreby poznať a miery výhod, ktoré z toho pre Úniu vyplývajú. Ak Komisia nie je pôvodcom utajovaných skutočností, ktoré sa majú poskytnúť, alebo zdrojového materiálu, ktorý môžu obsahovať, oddelenie Komisie, ktoré je držiteľom takých utajovaných informácií, najprv získa od ich pôvodcu písomný súhlas s poskytnutím. Ak nie je možné stanoviť pôvodcu, oddelenie Komisie, ktoré je držiteľom týchto utajovaných informácií, prevezme zodpovednosť pôvodcu po konzultácii so skupinou bezpečnostných expertov Komisie.

Článok 55

Dohody o bezpečnosti utajovaných skutočností

1.   Dohody o bezpečnosti utajovaných skutočností s tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami sa uzatvárajú v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

2.   Dohodami o bezpečnosti utajovaných skutočností:

a)

sa stanovujú základné zásady a minimálne normy, ktorými sa riadi výmena utajovaných skutočností medzi Úniou a tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou;

b)

sa stanovujú technické vykonávacie dojednania, ktoré sa dohodnú medzi príslušnými bezpečnostnými orgánmi dotknutých inštitúcií a orgánov Únie a príslušným bezpečnostným orgánom dotknutého tretieho štátu alebo medzinárodnej organizácie. V týchto dojednaniach sa prihliada na úroveň ochrany zabezpečenú uplatňovanými bezpečnostnými predpismi a zavedenými bezpečnostnými štruktúrami a postupmi v dotknutom treťom štáte alebo medzinárodnej organizácii;

c)

sa stanovuje, že predtým, ako sa uskutoční výmena utajovaných skutočností na základe danej dohody, treba sa presvedčiť, či prijímajúca strana je schopná poskytnuté utajované skutočnosti primerane chrániť a zabezpečovať.

3.   Ak sa podľa článku 51 ods. 1 stanoví potreba výmeny utajovaných skutočností, Komisia bude v náležitých prípadoch konzultovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Generálnym sekretariátom Rady a ostatnými inštitúciami a orgánmi Únie, aby stanovila, či treba predložiť odporúčanie podľa článku 218 ods. 3.

4.   EUCI sa nesmú vymieňať elektronickými prostriedkami, pokiaľ sa to výslovne nestanoví v dohode o bezpečnosti utajovaných skutočností alebo technických vykonávacích dojednaniach.

5.   V Komisii je register EUCI, ktorý spravuje Generálny sekretariát, spravidla hlavným vstupným a výstupným bodom utajovaných skutočností s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami. Ak je to však z bezpečnostných, organizačných alebo prevádzkových dôvodov na ochranu EUCI vhodnejšie, miestne registre EUCI v oddeleniach Komisie v súlade s týmto rozhodnutím a jeho vykonávacími predpismi pôsobia ako vstupný a výstupný bod utajovaných skutočností, pokiaľ ide o záležitosti v rámci právomoci príslušných oddelení Komisie.

6.   Na účely posúdenia účinnosti bezpečnostných predpisov, štruktúr a postupov v dotknutom treťom štáte alebo medzinárodnej organizácii sa Komisia v spolupráci s inými inštitúciami, agentúrami alebo orgánmi Únie zúčastní na hodnotiacich návštevách po vzájomnej dohode s dotknutým tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou. Počas týchto hodnotiacich návštev sa hodnotí:

a)

regulačný rámec uplatniteľný na ochranu utajovaných skutočností;

b)

všetky osobitné charakteristiky bezpečnostnej politiky a spôsobu organizácie bezpečnosti v treťom štáte alebo medzinárodnej organizácii, ktoré môžu mať vplyv na stupeň utajovaných skutočností, ktoré sa môžu vymieňať;

c)

uplatňované bezpečnostné opatrenia a postupy a

d)

postupy bezpečnostnej previerky pre stupeň utajenia EUCI, ktoré sa majú poskytnúť.

Článok 56

Administratívne dojednania

1.   V prípade dlhodobej potreby výmeny utajovaných skutočností s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou so stupňom utajenia spravidla nie vyšším ako RESTREINT UE/EU RESTRICTED v kontexte politického alebo právneho rámca Únie a v prípade, že bezpečnostný orgán Komisie po konzultácii so skupinou bezpečnostných expertov Komisie najmä stanovil, že daná strana nemá dostatočne rozvinutý bezpečnostný systém na to, aby sa s ňou mohla uzavrieť dohoda o bezpečnosti utajovaných skutočností, môže Komisia uzavrieť s príslušnými orgánmi daného tretieho štátu alebo medzinárodnej organizácie administratívne dojednanie.

2.   Takéto administratívne dojednania majú spravidla formu výmeny listov.

3.   Hodnotiaca návšteva sa uskutoční pred uzavretím dojednania. Výsledok hodnotiacej návštevy sa oznámi skupine bezpečnostných expertov Komisie. Ak však existujú výnimočné dôvody na naliehavú výmenu utajovaných skutočností, EUCI sa môžu poskytnúť, pokiaľ sa vynaloží maximálne úsilie, aby sa takáto hodnotiaca návšteva uskutočnila čo najskôr.

4.   Elektronickými prostriedkami sa neuskutočňuje nijaká výmena EUCI, pokiaľ sa to v administratívnom dojednaní výslovne nestanoví.

Článok 57

Výnimočné ad hoc poskytnutie EUCI

1.   Ak neexistuje dohoda o bezpečnosti utajovaných skutočností ani administratívne dojednanie a ak Komisia alebo jedno z jej oddelení zistí, že je mimoriadne potrebné v kontexte politického alebo právneho rámca Únie poskytnúť EUCI tretiemu štátu alebo medzinárodnej organizácii, bezpečnostný orgán Komisie v najvyššej možnej miere u bezpečnostných orgánov dotknutého tretieho štátu alebo medzinárodnej organizácie overí, že jeho alebo jej bezpečnostné predpisy, štruktúry a postupy zaručujú ochranu poskytnutých EUCI, ktorá zodpovedá normám, ktoré nie sú menej prísne ako normy stanovené v tomto rozhodnutí.

2.   Rozhodnutie o poskytnutí EUCI dotknutému tretiemu štátu alebo medzinárodnej organizácii prijíma Komisia po konzultácii so skupinou bezpečnostných expertov Komisie na základe návrhu člena Komisie zodpovedného za bezpečnostné záležitosti.

3.   Po rozhodnutí Komisie o poskytnutí EUCI a na základe predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu, vrátane pôvodcov zdrojového materiálu, ktoré môžu obsahovať, príslušné oddelenie Komisie poskytne dotknutú skutočnosť, na ktorej sa uvedie rozsah jej možného postúpenia, ako aj tretí štát alebo medzinárodná organizácia, ktorým sa poskytla. Pred samotným poskytnutím alebo pri ňom sa dotknutá tretia strana písomne zaviaže, že bude EUCI, s ktorými sa oboznámi, chrániť v súlade so základnými zásadami a minimálnymi normami stanovenými v tomto rozhodnutí.

KAPITOLA 8

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 58

Nahradenie predchádzajúceho rozhodnutia

Týmto rozhodnutím sa zrušuje a nahrádza rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (14).

Článok 59

Utajované skutočnosti vytvorené pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia

1.   Všetky EUCI utajované v súlade s rozhodnutím Rady 2001/844/ES, EUSO, Euratom sú naďalej chránené v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto rozhodnutia.

2.   Všetky utajované skutočnosti, ktoré mala Komisia v držbe k dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia 2001/844/ES, ESUO, Euratom, s výnimkou utajovaných skutočností Euratomu:

a)

ak boli vytvorené Komisiou, sa naďalej považujú za automaticky preradené do stupňa utajenia RESTREINT UE, pokiaľ ich autor do 31. januára 2002 nerozhodol o tom, že sa im pridelí iný stupeň utajenia, a neinformoval všetkých adresátov dotknutého dokumentu;

b)

ak boli vytvorené pôvodcami mimo Komisie, si ponechajú svoj pôvodný stupeň utajenia, a preto sa budú považovať za EUCI rovnocenného stupňa, pokiaľ pôvodca nebude súhlasiť so zrušením stupňa utajenia alebo s pridelením nižšieho stupňa utajenia.

Článok 60

Vykonávacie predpisy a bezpečnostné oznámenia

1.   Ak to bude potrebné, prijatie vykonávacích predpisov pre toto rozhodnutie bude predmetom osobitného rozhodnutia Komisie o splnomocnení člena Komisie zodpovedného za bezpečnostné záležitosti v plnom súlade s jej rokovacím poriadkom.

2.   Potom, ako člen Komisie zodpovedný za bezpečnostné záležitosti dostal na základe uvedeného rozhodnutia Komisie splnomocnenie, môže vypracovať bezpečnostné oznámenia, v ktorých sa stanovia bezpečnostné usmernenia a najlepšie postupy v rámci rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích predpisov.

3.   Komisia môže v plnom súlade so svojím rokovacím poriadkom delegovať úlohy uvedené v prvom a druhom odseku tohto článku na generálneho riaditeľa pre ľudské zdroje a bezpečnosť prostredníctvom samostatného rozhodnutia o delegovaní.

Článok 61

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 13. marca 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Pozri „Arrangement entre le Gouvernement belge et le Parlement européen, le Conseil, la Commission, le Comité économique et social européen, le Comité des régions, la Banque européenne d'investissement en matière de sécurité“ z 31. decembra 2004, „Accord de sécurité signé entre la Commission et le Gouvernement luxembourgeois“ z 20. januára 2007 a „Accordo tra il Governo italiano e la Commissione europea dell'energia atomica (Euratom) per l'istituzione di un Centro comune di ricerche nucleari di competenza generale“ z 22. júla 1959.

(2)  Rozhodnutie Komisie 2002/47/ES, ESUO, Euratom z 23. januára 2002, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 21, 24.1.2002, s. 23).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2004/563/ES, Euratom zo 7. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 251, 27.7.2004, s. 9).

(4)  Nariadenie (Euratom) č. 3 z 31. júla 1958, ktorým sa vykonáva článok 24 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 406).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(7)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 354/83 z 1. februára 1983 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť (Ú. v. ES L 43, 15.2.1983, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 zo 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (pozri stranu 41 tohto úradného vestníka).

(9)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a prijímajú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov) (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1700/2003 z 22. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS, Euratom) č. 354/83 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť (Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 1).

(11)  K(2006) 3602 zo 16. augusta 2006 o bezpečnosti informačných systémov používaných Európskou komisiou.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 72).

(13)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).

(14)  Rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1).


PRÍLOHA I

EKVIVALENČNÁ TABUĽKA STUPŇOV UTAJENIA

TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET

SECRET UE/EU SECRET

CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL

RESTREINT UE/EU RESTRICTED

Euratom

EURA TOP SECRET

EURA SECRET

EURA CONFIDENTIAL

EURA RESTRICTED

Belgicko

Très Secret (Loi 11.12.1998)

Zeer Geheim (Wet 11.12.1998)

Secret (Loi 11.12.1998)

Geheim (Wet 11.12.1998)

Confidentiel (Loi 11.12.1998)

Vertrouwelijk (Wet 11.12.1998)

pozri poznámku (1)

Bulharsko

Cтpoгo ceкретно

Ceкретно

Поверително

За служебно ползване

Česká republika

Přísně tajné

Tajné

Důvěrné

Vyhrazené

Dánsko

Yderst hemmeligt

Hemmeligt

Fortroligt

Til tjenestebrug

Nemecko

Streng geheim

Geheim

VS (2) — Vertraulich

VS — Nur für den Dienstgebrauch

Estónsko

Täiesti salajane

Salajane

Konfidentsiaalne

Piiratud

Írsko

Top Secret

Secret

Confidential

Restricted

Grécko

Άκρως Απόρρητο

skratka: ΑΑΠ

Απόρρητο

skratka: (ΑΠ)

Εμπιστευτικό

skratka: (ΕΜ)

Περιορισμένης Χρήσης

skratka: (ΠΧ)

Španielsko

Secreto

Reservado

Confidencial

Difusión Limitada

Francúzsko

Très Secret Défense

Secret Défense

Confidentiel Défense

pozri poznámku (3)

Chorvátsko

VRLO TAJNO

TAJNO

POVJERLJIVO

OGRANIČENO

Taliansko

Segretissimo

Segreto

Riservatissimo

Riservato

Cyprus

Άκρως Απόρρητο

skratka: (ΑΑΠ)

Απόρρητο

skratka: (ΑΠ)

Εμπιστευτικό

skratka: (ΕΜ)

Περιορισμένης Χρήσης

skratka: (ΠΧ)

Lotyšsko

Sevišķi slepeni

Slepeni

Konfidenciāli

Dienesta vajadzībām

Litva

Visiškai slaptai

Slaptai

Konfidencialiai

Riboto naudojimo

Luxembursko

Très Secret Lux

Secret Lux

Confidentiel Lux

Restreint Lux

Maďarsko

Szigorúan titkos!

Titkos!

Bizalmas!

Korlátozott terjesztésű!

Malta

L-Ogħla Segretezza

Sigriet

Kunfidenzjali

Ristrett

Holandsko

Stg. ZEER GEHEIM

Stg. GEHEIM

Stg. CONFIDENTIEEL

Dep. VERTROUWELIJK

Rakúsko

Streng geheim

Geheim

Vertraulich

Eingeschränkt

Poľsko

Ściśle tajne

Tajne

Poufne

Zastrzeżone

Portugalsko

Muito secreto

Secreto

Confidencial

Reservado

Rumunsko

Strict secret de importanță deosebită

Strict secret

Secret

Secret de serviciu

Slovinsko

Strogo tajno

Tajno

Zaupno

Interno

Slovensko

Prísne tajné

Tajné

Dôverné

Vyhradené

Fínsko

ERITTÄIN SALAINEN

YTTERST HEMLIG

SALAINEN

HEMLIG

LUOTTAMUKSELLINEN

KONFIDENTIELL

KÄYTTÖ RAJOITETTU

BEGRÄNSAD TILLGÅNG

Švédsko (4)

HEMLIG/TOP SECRET

HEMLIG AV SYNNERLIG BETYDELSE FÖR RIKETS SÄKERHET

HEMLIG/SECRET

HEMLIG

HEMLIG/CONFIDENTIAL

HEMLIG

HEMLIG/RESTRICTED

HEMLIG

Spojené kráľovstvo

UK TOP SECRET

UK SECRET

Žiadny ekvivalent (5)

UK OFFICIAL – SENSITIVE


(1)  Diffusion Restreinte/Beperkte Verspreiding nie je v Belgicku stupňom utajenia. Belgicko manipuluje s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED a chráni ich spôsobom, ktorý nie je menej prísny, ako si vyžadujú normy a postupy uvedené v bezpečnostných predpisoch Rady Európskej únie.

(2)  Nemecko: VS = Verschlusssache.

(3)  Francúzsko vo svojom vnútroštátnom systéme nepoužíva stupeň utajenia RESTREINT. Francúzsko manipuluje s utajovanými skutočnosti so stupňom utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED a chráni ich spôsobom, ktorý nie je menej prísny, ako si vyžadujú štandardy a postupy uvedené v bezpečnostných predpisoch Rady Európskej únie.

(4)  Švédsko: označenie stupňa utajenia v hornom riadku používajú orgány obrany a označenia v dolnom riadku ostatné orgány.

(5)  Spojené kráľovstvo manipuluje s utajovanými skutočnosťami EÚ so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a chráni ich v súlade s ochrannými bezpečnostnými požiadavkami pre stupeň utajenia UK SECRET.


PRÍLOHA II

ZOZNAM SKRATIEK

Akronym

Význam

CA

Crypto Authority (kryptografický orgán)

CAA

Crypto Approval Authority (kryptografický schvaľovací orgán)

CCTV

Closed Circuit Television (kamerový systém)

CDA

Crypto Distribution Authority (kryptografický distribučný orgán)

CIS

Communication and Information Systems handling EUCI (komunikačné a informačné systémy, ktorými sa manipuluje s utajovanými skutočnosťami EÚ)

DSA

Designated Security Authority (určený bezpečnostný orgán)

EUCI

EU Classified Information (utajované skutočnosti EÚ)

FSC

Facility Security Clearance (priemyselná bezpečnostná previerka)

IA

Information Assurance (informačná bezpečnosť)

IAA

Information Assurance Authority (orgán pre informačnú bezpečnosť)

IDS

Intrusion Detection System (systém detekcie narušenia)

IT

Information Technology (informačné technológie)

LSO

Local Security Officer (miestny bezpečnostný úradník)

NSA

National Security Authority (národný bezpečnostný orgán)

PSC

Personnel Security Clearance (personálna bezpečnostná previerka)

PSCC

Personnel Security Clearance Certificate (certifikát o personálnej bezpečnostnej previerke)

PSI

Programme/Project Security Instructions (bezpečnostné pokyny pre program/projekt)

RCO

Registry Control Officer (kontrolný úradník registra)

SAA

Security Accreditation Authority (bezpečnostný akreditačný orgán)

SAL

Security Aspects Letter (bezpečnostná doložka)

SCG

Security Classification Guide (sprievodca stupňami utajenia)

SecOPs

Security Operating Procedures (operačné bezpečnostné postupy)

TA

TEMPEST Authority (orgán pre TEMPEST)

ZFEÚ

Zmluva o fungovaní EÚ


PRÍLOHA III

ZOZNAM NÁRODNÝCH BEZPEČNOSTNÝCH ORGÁNOV

BELGICKO

Autorité nationale de Sécurité

SPF Affaires étrangères, Commerce extérieur et Coopération au Développement

15, rue des Petits Carmes

1000 Bruxelles

Telefón: sekretariát +32 25014542

Fax: +32 25014596

E-mail: nvo-ans@diplobel.fed.be

BULHARSKO

State Commission on Information Security

90 Cherkovna Str.

Sofia 1505

Telefón: +359 29333600

Fax: +359 29873750

E-mail: dksi@government.bg

webová stránka: www.dksi.bg

ČESKÁ REPUBLIKA

Národní bezpečnostní úřad

Na Popelce 2/16

150 06 Praha 56

Telefón: +420 257283335

Fax: +420 257283110

E-mail: czech.nsa@nbu.cz

Webová stránka: www.nbu.cz

DÁNSKO

Politiets Efterretningstjeneste

(dánska bezpečnostná spravodajská služba)

Klausdalsbrovej 1

2860 Søborg

Telefón: +45 33148888

Fax: +45 33430190

Forsvarets Efterretningstjeneste

(dánska obranná spravodajská služba)

Kastellet 30

2100 Copenhagen Ø

Telefón: +45 33325566

Fax: +45 33931320

NEMECKO

Bundesministerium des Innern

Referat ÖS III 3

Alt-Moabit 101 D

D-11014 Berlin

Telefón: +49 30186810

Fax: +49 30186811441

E-mail: oesIII3@bmi.bund.de

ESTÓNSKO

National Security Authority Department

Estonian Ministry of Defence

Sakala 1

15094 Tallinn

Tel.: +372 7170113 0019, +372 7170117

Fax: +372 7170213

E-mail: nsa@mod.gov.ee

GRÉCKO

Γενικό Επιτελείο Εθνικής Άμυνας (ΓΕΕΘΑ)

Διακλαδική Διεύθυνση Στρατιωτικών Πληροφοριών (ΔΔΣΠ)

Διεύθυνση Ασφαλείας και Αντιπληροφοριών

ΣΤΓ 1020 -Χολαργός (Αθήνα)

Ελλάδα

Τηλ.: +30 2106572045 (ώρες γραφείου)

+ 30 2106572009 (ώρες γραφείου)

Φαξ: +30 2106536279; +30 2106577612

Hellenic National Defence General Staff (HNDGS)

Military Intelligence Sectoral Directorate

Security Counterintelligence Directorate

GR-STG 1020 Holargos – Athens

Telefón: +30 2106572045

+ 30 2106572009

Fax: +30 2106536279, +30 2106577612

ŠPANIELSKO

Autoridad Nacional de Seguridad

Oficina Nacional de Seguridad

Avenida Padre Huidobro s/n

28023 Madrid

Telefón: +34 913725000

Fax: +34 913725808

E-mail: nsa-sp@areatec.com

FRANCÚZSKO

Secrétariat général de la défense et de la sécurité nationale

Sous-direction Protection du secret (SGDSN/PSD)

51 Boulevard de la Tour-Maubourg

75700 Paris 07 SP

Telefón: +33 171758177

Fax: + 33 171758200

CHORVÁTSKO

Office of the National Security Council

(chorvátsky NSA)

Jurjevska 34

10 000 Zagreb

Chorvátsko

Telefón: +385 14681222

Fax: + 385 14686049

Webová stránka: www.uvns.hr

ÍRSKO

National Security Authority

Department of Foreign Affairs

76 – 78 Harcourt Street

Dublin 2

Telefón: +353 14780822

Fax: +353 14082959

TALIANSKO

Presidenza del Consiglio dei Ministri

D.I.S. – U.C.Se.

Via di Santa Susanna, 15

00187 Roma

Telefón: +39 0661174266

Fax: +39 064885273

CYPRUS

ΥΠΟΥΡΓΕΙΟ ΑΜΥΝΑΣ

ΣΤΡΑΤΙΩΤΙΚΟ ΕΠΙΤΕΛΕΙΟ ΤΟΥ ΥΠΟΥΡΓΟΥ

Εθνική Αρχή Ασφάλειας (ΕΑΑ)

Υπουργείο Άμυνας

Λεωφόρος Εμμανουήλ Ροΐδη 4

1432 Λευκωσία, Κύπρος

Τηλέφωνα: +357 22807569, +357 22807643,

+357 22807764

Τηλεομοιότυπο: +357 22302351

Ministry of Defence

Minister's Military Staff

National Security Authority (NSA)

4 Emanuel Roidi street

1432 Nicosia

Telefón: +357 22807569, +357 22807643,

+357 22807764

Fax: +357 22302351

E-mail: cynsa@mod.gov.cy

LOTYŠSKO

National Security Authority

Constitution Protection Bureau of the Republic of Latvia

P.O.Box 286

LV-1001 Riga

Telefón: +371 67025418

Fax: +371 67025454

E-mail: ndi@sab.gov.lv

LITVA

Lietuvos Respublikos paslapčių apsaugos koordinavimo komisija

(komisia pre koordináciu ochrany tajomstiev Litovskej republiky – národný bezpečnostný orgán)

Gedimino 40/1

LT-01110 Vilnius

Telefón: +370 706 66701, +370 706 66702

Fax: Fax: +370 706 66700

E-mail: nsa@vsd.lt

LUXEMBURSKO

Autorité nationale de Sécurité

Boîte postale 2379

1023 Luxembourg

Telefón: +352 24782210 central

+ 352 24782253 direct

Fax: +352 24782243

MAĎARSKO

Nemzeti Biztonsági Felügyelet

(národný bezpečnostný orgán Maďarska)

H-1024 Budapest, Szilágyi Erzsébet fasor 11/B

Telefón: +36 (1) 7952303

Fax: +36 (1) 7950344

Poštová adresa:

H-1357 Budapest, PO Box 2

E-mail: nbf@nbf.hu

Webová stránka: www.nbf.hu

MALTA

Ministry for Home Affairs and National Security

P.O. Box 146

MT-Valletta

Telefón: +356 21249844

Fax: +356 25695321

HOLANDSKO

Ministerie van Binnenlandse Zaken en Koninkrijksrelaties

Postbus 20010

2500 EA Den Haag

Telefón: +31 703204400

Fax: +31 703200733

Ministerie van Defensie

Beveiligingsautoriteit

Postbus 20701

2500 ES Den Haag

Telefón: +31 703187060

Fax: +31 703187522

RAKÚSKO

Informationssicherheitskommission

Bundeskanzleramt

Ballhausplatz 2

1014 Wien

Telefón: +43 1531152594

Fax: +43 1531152615

E-mail: ISK@bka.gv.at

POĽSKO

Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego – ABW

(agentúra vnútornej bezpečnosti)

2A Rakowiecka St.

00-993 Warszawa

Telefón: +48 22 58 57 944

Fax: +48 22 58 57 443

E-mail: nsa@abw.gov.pl

Webová stránka: www.abw.gov.pl

PORTUGALSKO

Presidência do Conselho de Ministros

Autoridade Nacional de Segurança

Rua da Junqueira, 69

1300-342 Lisboa

Telefón: +351 213031710

Fax: +351 213031711

RUMUNSKO

Oficiul Registrului Național al Informațiilor Secrete de Stat

(rumunský NSA – ORNISS národný registračný úrad pre utajované skutočnosti)

4 Mures Street

012275 București

Telefón: +40 212245830

Fax: +40 212240714

E-mail: nsa.romania@nsa.ro

Webová stránka: www.orniss.ro

SLOVINSKO

Urad Vlade RS za varovanje tajnih podatkov

Gregorčičeva 27

1000 Ljubljana

Telefón: +386 14781390

Fax: +386 14781399

E-mail: gp.uvtp@gov.si

SLOVENSKO

Národný bezpečnostný úrad

Budatínska 30

P. O. Box 16

850 07 Bratislava

Telefón: +421 268692314

Fax: +421 263824005

Webová stránka: www.nbusr.sk

FÍNSKO

National Security Authority

Ministry for Foreign Affairs

P.O. Box 453

FI-00023 Government

Telefón: 16055890

Fax: +358 916055140

E-mail: NSA@formin.fi

ŠVÉDSKO

Utrikesdepartementet

(ministerstvo zahraničných vecí)

SSSB

SE-103 39 Stockholm

Telefón: +46 84051000

Fax: +46 87231176

E-mail: ud-nsa@foreign.ministry.se

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

UK National Security Authority

Room 335, 3rd Floor

70 Whitehall

London

SW1A 2AS

Telefón 1: +44 2072765649

Telefón 2: +44 2072765497

Fax: +44 2072765651

E-mail: UK-NSA@cabinet-office.x.gsi.gov.uk